Jozef Tomko sa narodil v roku 1924 v Udavskom – malej obci na sútoku Laborca a Udavy v dnešnom okrese Humenné. Na Slovensku však prežil iba prvých 21 rokov jeho pútavého života. Od roku 1943 študoval na RKCMBF vtedajšej Slovenskej univerzity (dnešnej Univerzity Komenského) za kňaza, v roku 1945 ho však košický biskup Čársky vyslal na štúdiá do Ríma. Vtedy mladý Jozef asi ťažko mohol tušiť, že pre komunistický prevrat sa do vlasti vráti až o 44 rokov a jeho druhým domovom sa po zvyšok života stane večné mesto.
V Ríme si na Pápežskej lateránskej univerzite v roku 1949 dokončil kňazské vzdelanie. So štúdiom však nekončil, v rokoch 1951-1961 získal postupne obdivuhodné tri rôzne doktoráty – z teológie, sociológie aj práva. Rovnako pôsobil ako pedagóg a autor mnohých diel. Už od konca 50. rokov 20. storočia začal zastávať rôzne funkcie vo Vatikáne, spolupodieľal sa na Druhom vatikánskom koncile a v 70. rokoch ako pápežský delegát cestoval po svete po mnohých medzinárodných ekumenických stretnutiach.