Celkovo možno skonštatovať, že volič si v týchto voľbách vybral stabilitu. V šiestich z ôsmych krajov bol zvolený doterajší župan, v Banskobystrickom bol zvolený syn doterajšieho župana a jediná zmena nastala v Nitrianskom kraji, kde dlhoročného župana Milana Belicu vystriedal kandidát Hlasu. Hoci Belica kandidoval ako nezávislý kandidát, podporil ho SMER-SD. Milan Belica bol na čele kraja od roku 2001 a zmenu v Nitrianskom kraji tak môžeme skôr prisúdiť biologickým limitom a prirodzenej generačnej obmene ako nejakému zásadnému víťazstvu Hlasu nad Smerom. Zároveň treba upozorniť, že Becík predstavuje práve ten typ sociálnych demokratov, od ktorých sa uhladený a kultivovaný Pellegrini snažil dištancovať.
Netreba však hneď extrapolovať výsledky župných volieb a robiť z nich závery o silách resp. výtlaku jednotlivých strán do parlamentných volieb. V prvom rade v týchto voľbách mali výraznú výhodu doterajší župani, ktorí sa uchádzali o znovuzvolenie. Toto je v priamom kontraste s parlamentnými voľbami. Kým v parlamentných voľbách dochádza k erózii vládnych subjektov, v prípade najslabšieho koaličného partnera býva táto erózia až likvidačná, ako sa presvedčili strany Sieť a ZA ĽUDÍ, v župných voľbách doterajší župani naopak výrazne posilnili. Keď si zoberieme výsledky v okrese Považská Bystrica (67,59 % pre Bašku, 18,75 % pre Máťoša), je tento pomer radikálne odlišný od pomerov v susednom okrese Bytča (33,98 % pre Chomu, 32,01 % pre Jurinovú, 10,51 % pre Janckulíka a 8,03 % pre Slyška ako kandidáta Hlasu). Pritom ide o susedné okresy a zo sociologického hľadiska by nemali byť výrazne odlišné. Ak predpokladáme, že voliči Hlasu by v Trenčianskom kraji podporovali Bašku, tak tu máme v susedných okresoch rozdiel až 25 %. Túto skutočnosť treba mať na pamäti aj pri porovnávaní úspešne obhájených mandátov Viskupiča a Jurinovej a naopak výrazného neúspechu kandidáta Kyselicu za OĽANO v Nitrianskom kraji.
Tým, že župné voľby sú jednokolové, stačí víťazovi na zvolenie iba relatívna väčšina (“plurality”), čím motivuje strany k tomu, aby sa spájali do čo najširších možných koalícií. Toto platí predovšetkým pre stredopravé strany (alebo ako by povedal Budaj, pre strany “demokratického tábora”), čo je čiastočne spôsobené aj tým, že s výnimkou KDH ide o strany, ktoré majú centrálu v Bratislave a skromné regionálne štruktúry. SaS obhajovalo svoje pozície iba v Bratislave, PS nepostavilo svojho kandidáta na župana nikde. Výsledkom je, že tieto voľby nám veľa toho o preskupovaní voličov medzi stredopravými stranami nepovedia.
Nie všetky časti politického spektra boli motivované stavať víťazných kandidátov. Novovzniknuté strany využili túto príležitosť na meranie svojho politického výtlaku. Na ľavej časti politického spektra išlo o súboj Smeru a Hlasu, kým nacionalistická pravica využila túto príležitosť na zistenie reálnych síl v teréne po odsúdení Mariana Kotlebu (a zároveň po kolapse SNS).
V Žilinskom kraji zase kandidát Hlasu výrazne zaostával za kandidátom Smeru. Výsledky volieb neukázali jednoznačné víťazstvo žiadnej jednej strany nacionalistickej pravice nad ostatnými, pričom o dedičstvo Mariana Kotlebu a Jána Slotu sa pobili strany Republika, ĽSNS, NK/NEKA, Slovenské Hnutie Obrody, čiastočne strana Život a vcelku neúspešne SĽS.
V Bratislavskom kraji sme mohli sledovať znovuzvolenie Juraja Drobu, ktorý išiel do volebného zápasu s podporou liberálnej trojkoalície SaS, Progresívneho Slovenska a Teamu Bratislava Matúša Valla. Za päť rokov presvedčil ďalších 100 000 voličov a strojnásobil svoju podporu z 20 % na 63,6 %. Zvláštnosťou Bratislavského kraja je jeho rozdelenie na 24 volebných obvodov, pričom okres Malacky je rozdelený až na 5 volebných obvodov, okresy Pezinok a Senec majú 4 volebné obvody. Droba presvedčivo vyhral v každom z nich. Najvyššiu podporu mal v Starom Meste (68,9 %), najnižšiu v okolí Budmeríc (volebný obvod č. 20), aj tam však viedol s 50,5 %. O niečo viac sa Drobovi darilo medzi Pezinkom a Starým Mestom, slabšiu podporu mal v Lamači a v obciach ďalej od predmestí Bratislavy (Záhorie, Modra, Senec).
Najúspešnejším vyzývateľom Jána Drobu bol Ján Mažgút, hovorca strany SMER-SD , ktorý získal takmer 30 000 hlasov. Mal pomerne vyrovnanú podporu v celom Bratislavskom kraji, ktorá sa pohybovala medzi 10 a 18 percent. Vyššiu podporu mal v Malackách, v okolí Modry a Šenkvíc, ale aj na sídliskách Bratislavy ako Petržalka, horšie to bolo v Lamači a Starom Meste. Z hľadiska obcí v jednej obci okresu Senec ako aj vo vojenskom obvode Záhorie. Hoci v roku 2017 nekandidoval žiaden kandidát oficiálne pod značkou Smeru, Milan Ftáčnik bol v roku 2010 zvolený za primátora Bratislavy s podporou strany SMER-SD. Ak porovnáme jeho výsledky s Mažgútovými, tak vidíme nepatrný pokles v absolútnom počte voličov, ako aj stratu štyroch percentuálnych bodov.
Na treťom a štvrtom mieste skončili dvaja kandidáti stredopravého spektra: Ivan Bošňák s podporou menších strán ako ODS, SPOLU a ŠANCA uspel najmä v okolí Lamača (21 %) a Stupavy (16 %). Pomohla tu miestna známosť kandidáta – Bošňák je zo Záhorskej Bystrice, kde v minulých voľbách kandidoval za starostu. Inde sa jeho podpora pohybovala do 10 %. Druhým bol štátny tajomník MIRRI SR, Dušan Velič, ktorého podporili strany ZA ĽUDÍ, SME RODINA, KDH a Maďarské fórum. Tomu sa viac darilo v Lamači, ale tiež v okolí Senca a Budmeríc, kde dosahoval nad 10 %. Je možné, že prevzal voličov, ktorí predtým volili Pavla Freša, keďže práve v okolí Budmeríc a Senca boli obce, kde v minulých voľbách bodoval Frešo. Veličovi sa však nepodarilo osloviť všetkých voličov tohto bývalého šéfa SDKÚ-DS – na to Veličovi chýbalo 2 200 hlasov a takmer 3 percentuálne body. Ani Velič, ani Bošňák sa nedostali do vedenia v žiadnej z obcí či mestských častí.
Kandidoval opäť tiež Milan Lopašovský, ktorý tentoraz uhral výrazne lepší výsledok, ale boli to iba 2 % pre kandidáta Strany moderného Slovenska. Z nacionalistickej pravice kandidoval opäť Andrej Trnovec zo Slovenskej ľudovej strany s o niečo lepším výsledkom ako minule – teraz už vyše 2 000 voličov , a bývalí voliči Ľubomíra Huďa o niečo narástli a rozdelili sa v pomere 4:3 medzi kandidátov REPUBLIKY (najmä v okolí Pezinka až 4 %) a ĽSNS, t.j. Štefana Zimu a Magdalénu Sulanovú. Celkovo nacionalistická pravica v počte voličov narástla o 140 %, nebolo to však ani o jeden percentuálny bod.
| Tab. 1: Porovnanie výsledkov v Bratislavskom kraji medzi rokmi 2022 a 2017 | ||||||
| kandidát | 2022 abs | 2017 abs | rozdiel | 2022 % | 2017 % | rozdiel |
| Droba | 136 983 | 36 864 | 100 119 | 63,60 % | 20,42 % | 43,18 % |
| Mažgút/ Ftáčnik | 28 911 | 31 638 | -2 727 | 13,42 % | 17,52 % | -4,10 % |
| Bošňák/? | 18 445 | x | x | 8,56 % | x | x |
| Velič/ Frešo | 17 420 | 19 640 | – 2 200 | 8,08 % | 10,88 % | -2,80 % |
| Lopašovský | 4 449 | 182 | 4 267 | 2,06 % | 0,10 % | 1,96 % |
| nacionalistická pravica | 9 143 | 6 507 | 2 636 | 4,23 % | 3,60 % | 0,63 % |
| z toho: Sulanová/ Huďo (ĽSNS) | 2 927 | 6 063 | -3 136 | 1,35 % | 3,35 % | -2,00 % |
| z toho: Zima (REPUBLIKA) | 3 751 | x | x | 1,74 % | x | x |
| z toho: Trnovec (SĽS) | 2 465 | 454 | 2 011 | 1,14 % | 0,25 % | 0,89 % |
V Trnavskom kraji obhájil svoju pozíciu Jozef Viskupič, ktorého podporila široká stredopravá koalícia, vrátane jeho domovského OĽANO, SaS, KDH ako aj ZA ĽUDÍ a SME RODINA. Svoj mandát obhájil s podporou 69 743 voličov (38,56 %), kým v predchádzajúcich voľbách získal síce o takmer 20 000 hlasov menej, ale zároveň jeho podpora klesla o 4,5 %.
Jeho najväčším vyzývateľom bol József Berényi za stranu SZÖVETSÉG – ALIANCIA, ktorému sa podarilo zvíťaziť v okresoch Dunajská Streda a Galanta (pričom obce so slovenskou etnickou väčšinou však podporili Viskupiča). Berényi kandidoval už po tretí raz. V roku 2013 skončil so 14 339 hlasmi (18,34 %) na druhom mieste, v predchádzajúcich voľbách v roku 2017 získal dokopy 19 411 hlasov a 17,14 %, čím skončil na treťom mieste. V oboch predošlých voľbách kandidoval s podporou SMK-MKP. V tohtoročných voľbách získal takmer dvojnásobný počet hlasov a narástol o štyri percentuálne body. Berényi si síce môže blahoželať, ale treba povedať, že v týchto voľbách mal v maďarskom prostredí omnoho menej výrazného súpera. Kým predtým proti nemu kandidoval za stranu Most-Híd Konrád Rigó, ktorý na seba viazal vyše 6 000 hlasov a 5,61 %, teraz jeho konkurentom bol nezávislý kandidát Roland Hakszer, ktorý naviazal iba okolo 3 000 hlasov a necelé 2 %. Ak spočítame súčet kandidátov maďarského prostredia, tak maďarský tábor v Trnavskom kraji je stabilný a vie na seba naviazať 22,76 % voličov.
| Tab. 2: Porovnanie výsledkov v Trnavskom kraji medzi rokmi 2022 a 2017 | ||||||
| kandidát | 2022 abs. | 2017 abs. | rozdiel | 2022 % | 2017 % | rozdiel |
| Jozef Viskupič | 69 743 | 48 584 | 21 159 | 38,54 % | 42,90 % | -4,36% |
| József Berényi | 38 056 | 19 411 | 18 645 | 21,04 % | 17,14 % | 3,90% |
| Súčet hlasov maďarských kandidátov | 41 185 | 25 776 | 15 409 | 22,77 % | 22,75 % | 0,02 % |
| Čambal/ Mikuš | 21 426 | 34 601 | -13 175 | 11,86 % | 30,55 % | -18,69 % |
| Červenka (HLAS-SD) | 29 157 | x | x | 16,02 % | x | x |
S výnimkou spomenutých okresov Dunajská Streda a Galanta dominoval všade inde Viskupič s viac ako 40 % podpory, pričom rozdiely boli najmä v rozmiestnení podpory pre jeho vyzývateľov. Severné Záhorie (okresy Skalica a Senica) výrazne podporovali Zdenka Čambala, kandidáta strán SMER-SD a SNS: v Senici presvedčil takmer 28 % voličov, v Skalici dokonca Čambal ako starosta Holíča staronového župana predbehol o necelý percentuálny bod.
Vyrovnanejšiu podporu naprieč celým krajom mal nezávislý kandidát s podporou HLAS-SD Martin Červenka, ktorý v Hlohovci a v Trnave presvedčil viac ako 30 % voličov, inde (s výnimkou Dunajskej Stredy) presvedčil aspoň každého desiateho voliča. Červenka vyhral vo viacerých obciach okresu Piešťany, ako aj v niekoľkých obciach pri Trnave a Hlohovci. Opäť ako pri Čambalovi je možné tu vidieť ako meradlo úspechu jeho regionálnu známosť, keďže je starostom Ratkoviec v okrese Hlohovec.
V okrese Piešťany bodovali tiež kandidáti ĽSNS (Beluský) a strany ŽIVOT-NS (Chudý), kde Beluský získal viac ako 13 % a Chudý tiež získal viac ako 5 % ( v žiadnom inom okrese nedosiahol ani na 2 %). Tento úspech radikálov bol podmienený najmä tým, že obaja kandidáti sú z Piešťan, pomohla teda známosť kandidáta medzi voličmi, Beluský bodoval aj v susednom Hlohovci, kde získal 7 %. Piešťany boli už počas Prvej republiky obľúbeným miestom ľudákov na organizovanie zjazdov a snemov a HSĽS mala v meste nadpriemernú podporu.
Voľby v Trenčianskom kraji podľa očakávaní vyhral Jaroslav Baška, ktorý obhajoval svoj mandát s podporu strán SMER-SD, SNS, HLAS-SD a SME RODINA. Na čele kraja bol od roku 2013. Podarilo sa mu vyhrať vo všetkých okresoch s jednoznačnou prevahou nad 60 %.
| Tab. 3: Porovnanie výsledkov v Trenčianskom kraji medzi rokmi 2022 a 2017 | ||||||
| kandidát | 2022 abs | 2017 abs | rozdiel | 2022 % | 2017 % | rozdiel |
| Jaroslav Baška | 131 705 | 62 807 | 68 898 | 67,25 % | 49,98 % | 17,27 % |
| Máťoš/ Kaščáková | 32 547 | 31 580 | 967 | 16,61 % | 25,13 % | -8,52 % |
| nacionalistická pravica | 15 268 | x | x | 7,78 % | x | x |
Hlavným vyzývateľom Bašku bol Peter Máťoš, ktorý sa umiestnil na druhom mieste v každom okrese, najviac bodoval v okresoch s väčšími mestami: Trenčín, Prievidza a Považská Bystrica, kde získal až nad 18 %, ale v ani jednom z okresov neprekročil 20 %, pričom najmenej sa mu darilo medzi kopaničiarmi na Myjave – tam nezískal ani 10 %.
V minulých voľbách bola kandidátkou širokej stredopravej koalície Renáta Kaščáková, ktorá získala hlasy 31 580 voličov; toto číslo je takmer totožné s terajším počtom 32 547 voličov Máťoša. Vyššia volebná účasť mu nepomohla, keďže Baška naopak zdvojnásobil svojich voličov z vyše 60 000 na vyše 130 000, pričom narástol o 25 percentuálnych bodov.
Tretí skončil nezávislý kandidát Adrián Mikuš, ktorého potiahli najmä Bánovce a Trenčín, kde získal nad 10 %, v menšej miere tiež Nové Mesto nad Váhom.
Nacionalistická pravica postavila v Trenčianskom kraji až troch kandidátov: REPUBLIKA Miroslava Magdecha, ĽSNS Antona Kysela (obaja nad 5 000 hlasov), kandidát Slovenskej ľudovej strany tu získal až takmer 4 000 hlasov, čo bolo spolu pre tieto strany takmer 8 %. Okres s najväčším podielom hlasov pre nacionalistickú pravicu bola Prievidza (až 8,52 %), nad 8 % mala tiež Považská Bystrica, Ilava a Partizánske.
V Nitrianskom kraji prebehol zaujímavý súboj štyroch hlavných kandidátov. Relevantnými kandidátmi boli doterajší župan Milan Belica a traja protikandidáti. Belica bol županom Nitrianskeho kraja od roku 2001, teda od vzniku súčasného systému. V predošlých voľbách kandidoval s podporou strán SMER-SD, SNS a Most-Híd, tentoraz ho ako nezávislého opäť podporili SMER-SD a SNS.
Strana HLAS-SD postavila ako jeho protikandidáta starostu Dvorov nad Žitavou Branislava Becíka. Tretím relevantným kandidátom bol Tibor Csenger za stranu SZÖVETSÉG – ALIANCIA. Kandidátkou širšej stredopravej koalície bola Martina Holečková.
Zvoleným županom bol Branislav Becík, ktorý síce vyhral iba v okrsku Nové Zámky, kde získal až 48 % (okres Nové Zámky je pre účely župných volieb rozdelený na dva volebné okrsky, a to Nové Zámky v severozápadnej polovici obývaný prevažne Slovákmi a Štúrovo v juhovýchodnej polovici obývané prevažne Maďarmi), vo zvyšku Nitrianskeho kraja mal pomerne rovnomernú podporu okolo 20 – 25 %; najmenej sa mu darilo v okrese Šaľa, kde mal iba 17 %.
Dlhoročný župan Belica sa opieral predovšetkým o severnú polovicu kraja (Topoľčany, Zlaté Moravce, Nitra a čiastočne Šaľa), na rozdiel od Becíka sa mu tentoraz nedarilo v južnej polovici kraja.
Ak zrátame súčet kandidátov sociálnej demokracie, tak ako celok si polepšili: zdvojnásobili absolútny počet hlasov a prilepšili si spolu o 15 percentuálnych bodov. Ak porovnáme víťazov podľa obcí v rokoch 2017 a 2022, tak vidíme, že kým Belica si udržal dominanciu v slovenskej časti okresu Šaľa, západných predmestiach Nitry a v okresoch Topoľčany a Zlaté Moravce, južnú polovicu jeho elektorátu prevzal Becík.
Tibor Csenger bol teraz jediným kandidátom z maďarského prostredia. V predchádzajúcich voľbách bol hlavným maďarským kandidátom Ivan Farkas za SMK-MKP, svojho kandidáta Lászla Hajdúa postavila aj maďarská strana MKDA-MKDSZ. Strana Most-Híd pritom podporila Belicu. Jeden kandidát z maďarského prostredia na nitrianskeho župana je preto výrazným úspechom Aliancie, čo ocenili aj voliči. Csenger teraz získal o 10 000 voličov viac ako maďarskí kandidáti spolu v minulých voľbách, v relatívnom vyjadrení maďarský blok posilnil iba o 1 percentuálny bod. Z pohľadu volebnej geografie neprekvapuje koncentrácia Csengerovej podpory v okrskoch obývaných Maďarmi – jasné vedenie v Štúrove (55 %) a Komárne (45 %), významná podpora v Leviciach (25 %) a Šali (22,5 %). V susedných Nových Zámkoch však mal iba 8 %. Na úrovni obcí sa obce, kde v roku 2017 viedol Farkas, takmer zhodujú s tými, kde teraz viedol Csenger, ktorý k tomu pridal ešte juhozápadnú časť okresu Levice.
Kandidátkou širšej stredopravej koalície bola Martina Holečková (KDH), pričom OĽANO v kraji postavilo svojho vlastného kandidáta Lukáša Kyselicu. Pomer ich hlasov bol zhruba 3:1 v prospech Holečkovej, Kyselicovi sa podarilo presvedčiť výraznejší počet voličov iba v Nových Zámkoch (7,5 %) a Topoľčanoch (takmer 6 %). Holečková sa opierala predovšetkým o voličov v okresoch Levice (22,6 %) a Nitra (22 %), v severnej polovici kraja sa jej podarilo získať 16 – 20 %. Zdá sa, že zdedila bývalých voličov Grešša z roku 2017. Holečková oslovila ešte ďalších 7 000 voličov, dokopy si stredopravé prostredie polepšilo o 18 000 hlasov a 3 percentuálne body. Kým Greššo vtedy viedol v iba 4 obciach v okrese Nitra a 4 v okrese Levice, Holečková sa teraz dostala do vedenia v kompaktnej zóne severnej časti okresu Levice, rovnako ako v mestách Nitra a Vráble.
Čo sa týka nacionalistickej pravice, tak v Nitrianskom kraji zaznamenali prudký kolaps. Kým v roku 2017 mal Uhrík 24 000 hlasov, teraz všetci kandidáti nacionalistickej pravice dokopy poskladali necelých 10 000 hlasov, pričom pri vyššej volebnej účasti to zodpovedá ešte výraznejšiemu percentuálnemu poklesu – z 15 % na 4,5 %. Svoj podiel určite zohral aj fakt, že kým Uhrík bol vtedy muž č. 2 ĽSNS a ako taký bol všeobecne známy, ĽSNS aj REPUBLIKA teraz postavili menej známych kandidátov, pričom meranie síl nacionalistickej pravice v Nitrianskom kraji dopadlo v pomere 5 (REPUBLIKA): 4 (ĽSNS): 1 (SĽS).
| Tab. 4 : Porovnanie výsledkov v Nitrianskom kraji medzi rokmi 2022 a 2017 | ||||||
| kandidáti | 2022 abs | 2017 abs | rozdiel | 2022 % | 2017 % | rozdiel |
| sociálna demokracia | 105 475 | 52 184 | 53 291 | 49,34 % | 34,10 % | 15,24 % |
| z toho: Becík | 58 765 | x | x | 27,49 % | x | x |
| z toho: Belica | 46 710 | 52 184 | -5 474 | 21,85 % | 34,10 % | -12,25 % |
| maďarské prostredie | 35 604 | 26 655 | 8 949 | 16,65 % | 15,46 % | 1,19 % |
| z toho: Csenger/ Farkas | 35 604 | 21 084 | 14 520 | 16,65 % | 13,78 % | 2,87 % |
| z toho: Hajdu | x | 2 571 | x | x | 1,68 % | x |
| stredopravé spektrum | 44 364 | 26 382 | 17 982 | 20,74 % | 17,24 % | 3,50 % |
| z toho: Holečková/ Greššo | 33 467 | 26 382 | 7 085 | 15,65 % | 17,24 % | -1,59 % |
| z toho: Kyselica | 10 897 | x | x | 5,09 % | x | x |
| nacionalistická pravica | 9 976 | 23 502 | -13 526 | 4,56 % | 15,36 % | -10,80 % |
| z toho: Uhrík/ Pukan | 4 968 | 23 502 | -18 534 | 2,32 % | 15,36 % | -13,04 % |
| z toho: Španír | 4 061 | x | x | 1,90 % | x | x |
| z toho: SĽS | 947 | x | x | 0,44 % | x | x |
