Poďme si rozobrať ustanovenie čl. 81a Ústavy Slovenskej republiky.
Čl. 81a
“Mandát poslanca zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b) vzdaním sa mandátu,
c) stratou voliteľnosti,
d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.”
V súvislosti s námietkami M. Kotlebu nás zaujíma bod f). Prvú časť ustanovenia tvorí sankcia, a teda zánik mandátu poslanca – “Mandát poslanca zaniká”. Nasleduje hypotéza – “dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku” – čiže k zániku mandátu poslanca dôjde, keď nastane deň, kedy odsudzujúci rozsudok nadobudne právoplatnosť. Táto právna norma obsahuje aj tzv. dispozíciu, kde sa pýtame, čo musí byť splnené, aby došlo k zániku mandátu poslanca. Poslanec musí byť odsúdený za úmyselný trestný čin. Na definovanie úmyselného trestného činu si pomôžeme trestným zákonom.
§15
“Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.”
§16
“Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.”
Vidíme, že medzi trestným činom a úmyselným trestným činom je rozdiel. Ten rozdiel spočíva práve v “úmysle”. Páchateľ pri úmyselnom trestnom čine vedel čo robí a chcel tento čin spraviť. Narozdiel od toho, neúmyselný trestný čin bol spáchaný neúmyselne či z nedbanlivosti.
Veľmi podstatné je aj nasledujúce ustanovenie Trestného zákona, v ktorom vidíme, že na spáchanie trestného činu je nutné úmyselné zavinenie. Nie je tomu tak iba pri trestných činoch, kde je výslovne uvedené, že môžu byť spáchané z nedbanlivosti.
§17
“Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.”
Súd uznal M. Kotlebu vinného z nasledujúceho trestného činu.
§422
“Prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
(1) Kto verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých.”
Podstatné tu je slovo “Prejav” alebo “prejavuje”. Ak súd uznal pána bývalého poslanca za vinného, práve z tohto trestného činu – nemohlo ísť o neúmyselné zavinenie či nedbalosť. Súd musel nájsť dôkazy, že páchateľ vykonal trestný čin úmyselne, a teda je páchateľom úmyselného trestného činu. Úvahy o tom, či prišlo alebo neprišlo k strate poslaneckého mandátu nemusíme ďalej rozvíjať, pretože je to viac ako jasné. Podporným argumentom je rovnako aj to, že tu nenachádzame ani formuláciu o zavinení z nedbanlivosti.
Poctivá argumentácia však vyžaduje, aby sme sa zaoberali aj nasledujúcou dispozíciou za slovíčkom alebo. Teda za slovom, ktoré predstavuje alternatívu. Poslanec príde o mandát v prípade, že nastane aspoň jedna z uvedených možností.
Poslanec príde o svoj mandát ak “bol … odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.”
Zdalo by sa, že keď bol M. Kotleba odsúdený podmienečne, nestráca svoj mandát. Nuž je to naozaj iba zdanie, pretože prejav sympatie k hnutiu, ktoré hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť… je úmyselný trestný čin, za ktorého spáchanie poslanec naozaj prichádza o svoj mandát, počítač a tlačiareň…
