Sekulárny nie je ateistický

Slovensko je sekulárny štát.

Sekulárny – svetský, viažuci sa na pozemský svet.

Sekularizmus – vylúčenie náboženských vplyvov z verejného života.

Ateistický – súvisiaci s ateizmom, popieraním existencie Boha

Ateizmus  – filozofický názor popierajúci jestvovanie Boha a nadzmyslových skutočností[1]

Slovenský štát nie je štátom ateistickým, ale sekulárnym, nakoľko, ako je uvedené v čl. 1 odst. 1 Ústavy SR: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ [2] Napriek tomu je jedným zo základných princípov, na ktorých sa zakladá Ústava Slovenskej republiky aj princíp nábožensko-duchovný. Okrem cyrilo-metodskej kresťanskej tradície, to môžeme vidieť napr. v čl. 24 ods. 1 a 2 Ústavy SR: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“ a „Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.“[3]

Predstavitelia cirkví nie sú predstaviteľmi štátu ani nemajú rozhodovaciu právomoc, štát im v niektorých prípadoch prepožičal výkon svojich právomocí. Inak plnia zväčša poradnú funkciu alebo pomáhajú prostredníctvom svojich cirkevných organizácií plniť úlohy štátu, typicky charitatívne organizácie, organizácie pracujúce s mládežou, organizácie poskytujúce rozvojovú pomoc. Opäť je toto fungovanie ústavne ukotvené v čl. 24 odst. 3: „Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.“[4]

Slovenská spoločnosť je zoskupením občanova, ktorí sú konfesionálne, vzdelanostne a ideologicky diferencovaní. Zjednocujú ich však rovnaké ústavné práva a slobody garantované právnym systémom, štátnou mocou a v neposlednom rade je zjednocujúcim prvkom kultúra vo význame zvyklostí a tradícií, rovnako ako vo význame aktuálnych spoločenských vzťahov a konvencií.

Predstavitelia cirkví, členovia náboženských obcí aj vyznávači ideológií môžu v Slovenskej republike slobodne prejavovať svoje názory. Aj tu sa samozrejme uplatňujú určité hranice. A za tieto názory, vierovyznanie či prejavený postoj ich orgány štátu nemôžu diskriminovať, teda nemôžu rozhodovať v rovnakých veciach odlišne, bez ohľadu na to či pred nimi stojí ateista alebo veriaci. Štát musí zaručovať̌ slobodu mnohým odlišným náboženstvám a svetonázorom tak, aby bola zachovaná rovnosť.

Podľa sčítania obyvateľov domov a bytov v roku 2021 je najpočetnejším náboženstvom na Slovensku kresťanstvo. Z toho vyplýva, že práve kresťanstvo bude najviac viditeľným náboženstvom medzi populáciou tejto krajiny. Sekulárny prístup je prístup rešpektujúci túto skutočnosť aj v prípade, že na základe tradície vlastnej slovenskej kultúre a zvyklostiam na rôznych úradoch, bol ordinár ozbrojených síl SR, Mons. Rábek, posvätiť priestory SIS.

Slovensko je krajinou, kde má náboženstvo a konkrétne kresťanstvo svoju históriu, miesto a úlohu. Je tomu tak či sa to niekomu páči alebo nie. Všetci musíme rešpektovať systém liberálnej demokracie a plurality názorov.