Nemyslím si, že systém jednomandátových obvodov (tzv. Westminsterský systém), pri ktorom sa územie štátu rozdelí na rovnaký počet obvodov ako je poslaneckých mandátov, je vhodné riešenie, a to hneď z niekoľkých dôvodov:
Po prvé, a to považujem za najväčší a hlavný argument, zavedením jednomandátových obvodov by sa výrazne znížila politická diverzita na Slovensku. Pri pohľade na volebnú mapu podľa víťaznej strany v parlamentných voľbách v r. 2020 sa ukázalo, že iba tri politické strany sa dokázali dostať do vedenia v rozsiahlych kompaktných územiach na to, aby získali väčší počet mandátov, a to OĽANO, SMER-SD a MKO-MKS. Osamoteného poslanca by pri takýchto výsledkoch a jednomandátovom systéme získali aj PS-Spolu a s najväčšou pravdepodobnosťou aj ĽSNS, Most-Híd či KDH. Naopak, strany ako SaS a SME RODINA, ktoré majú voličov rozptýlených naprieč Slovenskom, by nezískali ani jeden mandát pri jednomandátových obvodoch. Nemeckí liberáli z FDP získali naposledy priamy mandát (víťazstvom v jednomandátovom obvode) v roku 1990 vo východonemeckom Halle, v západnom Nemecku získali posledný priamy mandát v Sársku v roku 1957. Strana, ktorá by mala naprieč celým Slovenskom podporu 10%, sa tak vôbec nedostane do parlamentu. Zároveň sympatizanti maďarských strán v mestách ako Kočice, Nitra či Bratislava by nemohli voliť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia nikdy, keďže vedia, že v ich volebnom obvode nikdy maďarský kandidát nebude mať reálnu šancu byť zvolený.
Po druhé, ide o systém, kde víťaz berie všetko. Charakter väčšinového systému do župných aj obecných zastupiteľstiev bol najnovšie viditeľný v prípade mestského zastupiteľstva v Bratislave, kde bezkonkurenčne víťazili práve kandidáti Teamu Vallo, resp. koalície Teamu s PS a SaS. V Starom Meste sa do zastupiteľstva nedostali ani takí veteráni politiky ako Vladimír Palko či Ondrej Dostál. Objavili sa videá, kde sa spochybnili výsledky volieb a hovorilo sa o falšovaní výsledkov. V praxi však bolo Staré Mesto rozdelené na osem volebných obvodov, pričom v každom z nich vyhral Team Vallo, a kým ich kandidát na starostu Starého Mesta získal iba 50,30 % hlasov, Team Vallo obsadil všetkých 25 poslaneckých kresiel v Starom Meste. Ide o známy nedostatok väčšinového systému.
In extremis, vieme si predstaviť súboj štyroch kandidátov (A, B, C, D) vo volebnom obvode X, kde by kandidát A získal 26 %, kandidáti B a C po 25 % a kandidát D 24 %. Rozdiel medzi kandidátmi A a D by bol iba 2 percentuálne body, ktoré vieme vysvetliť predvolebným populizmom, skvelým predvolebným gulášom či nepodloženými obvineniami z nekalých kšeftov v posledný večer pred moratóriom. V každom prípade, napriek tak tesným výsledkom by mandát získal kandidát A a spolu 74 % voličov kandidátov B, C a D by nebolo reprezentovaných vôbec. Veľmi blízko tomu mal výsledok volieb predsedu Nitrianskeho kraja v obvode č. 2 (okres Levice). Predstavme si, že tieto výsledky zodpovedajú súboju o kreslo poslanca NR SR za okres Levice. Tibor Csenger mal 25,34 %, za ním bola Martina Holečková (22,59 %) a Branislav Becík (22,33 %). Rozdiel medzi prvým a tretím kandidátom tu bol iba 3,01 percentuálnych bodov. Ak by išlo o voľby do jednomandátového obvodu, tak by poslancom bol zvolený Csenger, hoci volieb sa zúčastnil aj Belica, ktorý na seba naviazal 14,34 % hlasov v okrese Levice. Ak by sa Belica a Becík dohodli, Belica by sa vzdal v prospech Becíka, keďže vie, že jeho voliči chcú mať sociálnodemokratického poslanca, tak by Becík presvedčivo vyhral s až 36,67-percentnou podporou, s výrazným náskokom pred Csengerom aj Holečkovou.
Treťou veľkou výhradou je nutnosť zmien hraníc volebných obvodov. Vzhľadom na zmeny v počte obyvateľov jednotlivých mikroregiónov Slovenska zavedenie jednomandátových volebných obvodov si bude vyžadovať permanentnú zmenu ich hraníc, aby každý z nich zahŕňal približne rovnaký počet voličov. Pred rozhodnutím Najvyššieho súdu USA vo veci Reynolds vs Sims v roku 1964 aj v USA existovali značné rozdiely medzi počtom voličov pripadajúcich na jedného senátora v jednotlivých štátoch. Napríklad v Nevade mal jeden okrsok iba 568 obyvateľov, kým iný až 127 000 obyvateľov. Po tomto rozhodnutí mali volebné okrsky v USA zahŕňať relatívne rovnaký počet obyvateľov, keďže, ako povedal sudca Warren, „poslanci zastupujú ľudí, nie stromy alebo akre.”
Vzhľadom na nerovnomerný nárast obyvateľov na Slovensku by tak bolo potrebné pravidelne meniť hranice volebných obvodov. Napríklad medzi sčítaním v roku 2011 a 2021 narástol počet obyvateľov okresu Senec až o 30 312 obyvateľov (akoby v okrese Senec pribudol jeden Bardejov), kým okres Prievidza prišiel o obyvateľov (asi toľko, koľko má okres Hlohovec alebo mesto Prievidza). Potreba prekresľovať volebné obvody môže viesť k účelovej manipulácii pod politickým vplyvom (anglicky gerrymandering).
O tom, že na Slovensku nie je politická kultúra voči podobným hrozbám imúnna, svedčí aj odlišný prístup pri delimitácii okresov na severnom a južnom Slovensku. Kým na severnom Slovensku sa podoba okresov v podstate vrátila do obdobia pred rokom 1960, keď boli obnovené okresy Bytča, Kysucké Nové Mesto alebo všetky tri okresy na Orave, v oblastiach pri hranici s Maďarskom zostali v podstate zachované veľké okresy z roku 1960 – napríklad okresy Nové Zámky, Levice, Rimavská Sobota, Košice-okolie či Trebišov, hoci Štúrovo, Šahy, Tornaľa, Moldava nad Bodvou či Kráľovský Chlmec sú všetko dostatočne veľké a vzdialené mestá od sídla okresu, že by mohli byť vlastným okresným mestom. Dostupnosť okresných miest je práve v týchto okresoch najnižšia aj podľa tejto štúdie.
Medzi 10 najmenších okresných miest patria aj Turčianske Teplice (okres patrí k najmenším na Slovensku podľa počtu obyvateľov) či Sobrance, kým k najväčším neokresným mestám patria aj Moldava nad Bodvou alebo Šamorín (každé viac ako 10 000 obyvateľmi a s vlastným zázemím). Pritom Veľké Kapušany v okrese Michalovce majú o zhruba 2 800 obyvateľov viac ako Sobrance. Počet okresov s maďarskou väčšinou tak bol minimálny. Povýšenie Poltára na okresné mesto a fakt, že je rodiskom exprezidenta Gašparoviča, je tiež čisto náhodný.
Po štvrté, podmienky na volebnú kampaň by boli úplne iné v Petržalke, ktorá by bola rozdelená na tri volebné obvody, a úplne iné vo vidieckej časti okresu Humenné a Medzilaborce. Kým kandidátom v Petržalke stačí prejsť niekoľko desiatok ulíc a bytoviek, kandidát v tomto obvode na Hornom Zemplíne by kampaňoval na území, ktoré je dlhé viac ako 50 kilometrov v severo-južnom smere, s 82 obcami a jedným mestom.
