Šinzo Abe bol veľkým podporovateľom Trans-pacifického partnerstva (TPP), projektu obchodnej spolupráce amerických, východoázijských a oceánskych štátov. Po nástupe Donalda Trumpa v USA a odstúpení Američanov od dohody v januári 2017 však projekt krachol, napriek tomu Japonsko za jeho vlád rozšírilo ekonomickú aj vojenskú spoluprácu v štvorlístku s Indiou, Austráliou a USA, kde hlavným spojivom sú obavy zo stále asertívnejšej Číny.
Vo vzťahu k Rusku sa Abemu žiadny prielom nepodaril. Japonsko naďalej nemá s Ruskom ako nástupníckym štátom ZSSR podpísanú mierovú zmluvu, ktorou by ukončili oba štáty druhú svetovú vojnu. Kameňom sváru sú štyri strategické Kurilské ostrovy (Šikotan, Habomai, Etorofu a Kunaširi) s prístupom do Ochotského mora, ktoré Rusko od roku 1945 okupuje a je pravdepodobné, že v prípade podpisu mierovej zmluvy by si ich nárokovalo aj oficiálne.
Veľkým zahraničnopolitickým úspechom pre renomé Japonska bola organizácia Letných olympijských hier v Tokiu. Žiaľ, pre pandémiu koronavírusu olympiáda utrpela. Nutnosť konania sa prakticky bez akýchkoľvek divákov zmenila sviatok športu a priniesla veľké problémy pre ekonomiku krajiny, dúfajúcu naopak vo vzpruhu súvisiacu s príchodom športovcov a turistov z celého sveta.
Bola to aj samotná pandémia, ktorá do značnej miery prispela k tomu, že Abe úrad premiéra opustil. V lete 2020 nepanovala v Japonsku spokojnosť s tým, ako vláda zvláda bojovať so šírením koronavírusu, hoci oproti iným štátom nemali Japonci vôbec vysoké čísla nakazených alebo zomretých k pomeru obyvateľov.