Ruská centrálna banka na nárast výmenného kurzu reagovala zvýšením kľúčovej úrokovej miery na 20 %.[2] Úroková miera a jej pohyb je jedným z najdôležitejších nástrojov a signálom menovej politiky. Človek nemusí byť vyštudovaný ekonóm, aby pochopil nástroj úrokovej miery jej použitím v praxi. Úrokovú mieru musíme vnímať cez viacero dimenzií. V prvom rade zvýšenie úrokovej miery signalizuje spomalenie ekonomiky. Úvery sú drahšie, čoho dôsledkom je pokles dopytu po úveroch a v konečnom dôsledku zníženie investícii a tým zníženie ekonomického rastu. Druhý rozmer, ktorý prináša úroková miera, je rozmer stabilizačného nástroja. Zvýšením úrokovej miery zdražievajú peniaze a ľudia začínajú menej míňať a viac šetriť. Vyššie šetrenie spôsobuje zníženie ponuky rubľov z obehu a tým posilnenie výmenného kurzu. Zvýšenie úrokovej miery má za následok aj zvýšenie dopytu po rubľoch, keďže investorov láka zhodnotenie finančných prostriedkov v tejto krajine. Zvýšenie úrokovej miery malo mať aj za cieľ taktiež stabilizovanie inflácie, keďže zvýšený kurz zdražuje dovoz výrobkov do Ruska. Môžeme vidieť, že zvýšenie úrokových mier pomohlo a výmenný kurz sa znížil a mierne stabilizoval.
Okrem Centrálnej banky Ruska reagovala na ekonomickú situáciu aj Moskovská burza, ktorá zatvorila svoje brány na celý týždeň.[3] Chcela zabrániť prudkej panike, ktorá by mohla nastať, keďže by došlo k predajú akcií z dvoch dôvodov. Prvým je ekonomická situácia a to, že sa Rusko nachádza vo vojnovom konflikte a druhým je už spomínaná depreciácia výmenného kurzu a s tým aj logické zníženie hodnoty akcie.
