Slovensko v tomto meradle obnoviteľných zdrojov energie naráža na zjavné limity toho, že sa nenachádza ani na pobreží, ani na juhu svetadielu. Je však nutné povedať, že aj napriek nie ideálnej geografickej polohe je vhodné za účelom diverzifikácie zdrojov budovať aj kapacity pre tieto druhy elektrární. Využívať by sme však na to mali brownfieldy, t. j. opustené priemyselné areály, resp. fungujúce areály, a nie premieňať na veterné či solárne parky naše lúky či polia.
Potenciál vodnej energie bol v našej krajine takisto vyčerpaný takmer na maximum. Gabčíkovo a vážska kaskáda poskytujú významnú časť nášho energetického mixu, ale priehrady na ďalších riekach by boli už len malým prínosom, a to za cenu tvorby neprekonateľných bariér pre živočíchy žijúce vo vodách.
Jadrová energia je spolu s vyššie zmienenými OZE prirodzenou voľbou aj pre budúcnosť našej energetiky. Máme s ňou dlhoročné skúsenosti, know-how a vďakabohu aj dostatočne silné vodné toky na chladenie reaktorov. Nevýhodou jadra a fosílnych palív zostáva závislosť na dodávkach. Pri jadre nie je taká akútna ako pri rope či plyne, keďže palivové kazety vydržia v reaktore aj päť či šesť rokov; okruh firiem, ktoré sú schopné takýto vysokošpecializovaný produkt vyrobiť, je však veľmi úzky. Svetovému trhu s jadrovým palivom dominujú americký Westinghouse, americko-japonský GNF, francúzska Areva a ruský TVEL. Zo všetkých oblastí, kde sa Európska únia chystá prehlbovať spoluprácu, spolupráca na výrobe jadrových palív na spoločnej európskej báze však zatiaľ nejestvuje.
Jadrovú energiu ako potrebnú súčasť boja proti zmene klímy v poslednom čase podporili aj významní svetoví lídri v oblasti technológií ako Bill Gates či Elon Musk.
Druhým zdrojom energie, na ktorého využívanie máme na Slovensku dobré predpoklady, no zatiaľ sa aj pre legislatívne nastavenia takmer vôbec nevyužíva, je geotermálna energia. Má pritom potenciál pre vykurovanie aj výrobu elektriny. Tejto téme sa budeme podrobnejšie venovať v ďalšej analýze.
