Municipalizácia a komunálna reforma

S blížiacimi sa komunálnymi voľbami prichádza zamyslenie, či je jestvujúce členenie územia Slovenska do takmer 2900 miest a obcí (Spáč, Sloboda, 2014) efektívne. Mnohé z nich sú počtom obyvateľov malé, v periférnych regiónoch ďaleko od mestských centier, disponujúc obmedzeným rozpočtom, ktorý nevie pokryť požadovaný rozsah dostupných služieb. Dve tretiny obcí na Slovensku majú počet obyvateľov menší ako 1000, 10% má dokonca menej ako 200 obyvateľov. Extrémnym príkladom bola obec Ondavka (okres Bardejov) s iba 17 obyvateľmi, kde sa v r. 2014 o pozíciu starostu a obecných poslancov nik nehlásil (SME, 2014).

Zdroj: (vložte zdroj)

Porovnanie s ďalšími európskymi štátmi

Na porovnanie uvediem príklady administratívneho členenia na najnižšej samosprávnej úrovni v ďalších európskych štátoch.

V kontexte diskusie o komunálnej reforme na Slovensku je často uvádzaný príklad Dánska. S počtom obyvateľov do 6 miliónov je tento štát svojou veľkosťou porovnateľný so Slovenskom, hoci sú tam určité rozdiely čo sa týka fyzickej geografie. V kontraste s hornatým reliéfom veľkej časti Slovenska je územie Dánska rovinaté, pričom Jutský polostrov dopĺňa viacero ostrovov (pre naše účely si teraz odmyslíme Faerské ostrovy a Grónsko s autonómnym statusom a počtom obyvateľov okolo 50000 u každého z nich). Prvou komunálnou reformou v roku 1970 Dánsko znížilo počet obcí z 1300 na omnoho uchopiteľnejších 275 (Ministry of Interior and Health, 2005).

Štrukturálna reforma v Dánsku. Obce pred a po reforme. Zdroj: Wikimedia commons

Tzv. štrukturálna reforma v Dánsku z roku 2004 mala za cieľ ďalej znížiť počet obcí s odporúčaním, aby každá z nich mala 30000 a minimálne 20000 obyvateľov. Rozhodnutie o svojom budúcom osude mali primárne na starosti dovtedajšie obce; kde sa to nepodarilo, rozhodla vláda. Na konci roku 2005 sa tak Dánsko delilo na 98 obcí (65 z nich ako výsledok zlúčenia, 33 bez zmeny a 11 ako výsledok rozdelenia). Zároveň došlo aj k zmene vyšších územných celkov: predchádzajúce členenie do prefektúr bolo nahradené rozdelením samotného Dánska na päť regiónov (Severn, Stredné a Južné Jutsko, Sjaelland a región hlavného mesta) (Ministry of Interior and Health, 2005). Tu je potrebné poznamenať, že jednoduchosť, s akou sa v Dánsku podarilo zredukovať počet obcí na také nízke číslo, bude ťažké na Slovensku replikovať pre členitý terén. Toto číslo je porovnateľné s počtom slúžnovských okresov, ktoré existovali na území Slovenska ku koncu Rakúsko-Uhorska.

Slúžnovské okresy na Slovensku v r. 1922. Zdroj: Gurňák.

Ak sa pozrieme na štáty západného Balkánu, tam tiež vidíme pomerne rozsiahle obce, zdedené z čias bývalej Juhoslávie. Napríklad v Chorvátsku, štáte so 4,2 miliónmi obyvateľov, je počet obcí iba 428. Niektoré župy majú iba 10 obcí. Obec (obćina) tu pozostáva z viacerých osídlených miest (naselje). Podobná situácia je v susednej Bosne a Hercegovine, kde počet obcí je 143 (pred vojnou bol tento počet ešte nižší, 109), a priemerný počet obyvateľov jednej obce je tak 24 693 obyvateľov. Obce v Bosne a Hercegovine združujú ešte viac osád (naselje) ako v Chorvátsku: dokopy je počet osád v Bosne 6154 . Priemerne tak na jednu obec pripadá až 43 takýchto osídlených miest a obce v Bosne a Hercegovine svojou rozlohou skôr pripomínajú okres ako obec v našom ponímaní.

Municipalizácia na Slovensku

Základný návrh, o ktorom sa pri téme municipalizácie na Slovensku uvažuje, je rozdelenie Slovenska na 160 mikroregiónov. Toto členenie vychádza zo zhodnotenia viacerých kritérií (podrobný zoznam tu, s. 49 v dokumente). Mnohé okresy, napr. Banská Štiavnica či Ružomberok, predstavujú jeden mikroregión, kým okres Košice-okolie je rozdelený na najväčší počet mikroregiónov, a to 9.

(Zdroj: Slavík a kol., 2016, s. 83).

Svojím rozsahom aj počtom obyvateľov sú medzi jednotlivými mikroregiónmi veľké rozdiely.

Neskoršia analýza z roku 2016 značne znížila počet mikroregiónov na 99. Väčšina okresov je rozdelená do jedného, mnohé do dvoch mikroregiónov. Výnimkami sú teraz okresy Levice a Komárno, ktoré sú rozdelené do troch mikroregiónov. Niektoré sídla okresov (Kysucké Nové Mesto a Levoča) nie sú centrom vlastného mikroregiónu.

(Zdroj: Slavík a kol., 2016, s. 148.)

Osobne si myslím, že uvedené „mikroregióny“ z roku 2016 sú príliš veľké a predstavujú skôr vhodný podklad k reforme okresnej, ale rozhodne nie obecnej úrovne. Počtom obyvateľov 55-tisíc by sa tento model približoval Dánsku; priemerný mikroregión z r. 2016 je tak 5,5-násobne ľudnatejší ako Chorvátska obćina a dvojnásobne ľudnatejší ako municipalita v Bosne a Hercegovine.

Preto som sa vrátil k skoršiemu členeniu Slovenska na mikroregióny z r. 2005 a použil som ich sídla ako základ doplnený o ďalšie mestá a bývalé sídla okresov (napr. Oslany či Kláštor pod Znievom). Po zrátaní dosiahol celkový počet municipalít 192. Priemerne by počet obyvateľov takejto municipality mal byť potom 28 382 a v priemere by jedna municipalita združovala 15 súčasných obcí. Priloženú mapu nižšie som spracoval prostredníctvom programu ArcGIS a červenou farbou som zvýraznil predpokladané sídla municipalít; ich hranice a spádové oblasti som si ohraničiť netrúfol, keďže pri takomto rozhodovaní je najlepšia znalosť miestnych pomerov.

(Vlastné spracovanie cez program ArcGIS)

Mapa samotná ešte nezohľadňuje ďalšie kritéria, na ktoré by sa pri takomto rozhodovaní malo tiež prihliadať: národnostné a náboženské. Konečný počet bude pravdepodobne napokon o niečo vyšší vzhľadom na predpoklad, že na jazykovo alebo nábožensky zmiešanom území bude snaha, aby hranice municipalít tieto okolnosti rešpektovali. V každom prípade by miestna samospráva s počtom obyvateľov okolo 25-28 000 vedela lepšie poskytovať služby aj pre úsporu z rozsahu.