Púť sme začali v nedeľu mládežníckou sv. omšou a po obede sme sa vybrali na našu prvú etapu do kláštora sestier Premonštrátiek vo Vrbovom. Ráno nás sestričky pohostili raňajkami a po sv. omši sme sa vydali opäť na cestu. Našou ďalšou zastávkou boli Vráble. Nocľah sme našli v neďalekých Tekovských Nemciach na chate u milej a početnej rodiny, ktorá nás prichýlila.
Ďalší deň sme sa zastavili na prehliadke kostola a benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku a putovali k nášmu ďalšiemu cieľu – kláštoru benediktínov v Sampore. Tu sme sa dozvedeli niečo o mníšskom živote benediktínov a o ich pôsobení v novom kláštore. Toto miesto bolo pre nás miestom oddychu nielen telesného, ale i duchovného. Večer strávený v tomto krásnom prostredí bol neopakovateľný a všetkým odporúčame toto miesto navštíviť.
Našou ďalšou zastávkou bola fara v Hnúšti. S otcom Jozefom sme strávili nezabudnuteľný večer v miestnej pizzérii pri jeho obľúbenej hre Scrabble. Ďalším náročným cieľom bol po rannej sv. omši kláštor kapucínov v Hriňovej. Výstup ku kláštoru bol náročný, ale výhľad stál za to. V ceste sme pokračovali smerom na východ, no nevedeli sme, kde skloníme hlavu. Pôvodne sme plánovali stanovať v prírode, no kvôli nepriaznivému počasiu sme sa rozhodli hľadať alternatívne riešenie. Najbližším mestom, kde sme plánovali nocľah, bola Moldava nad Bodvou. Po pár neúspešných pokusoch o prespanie v penziónoch sme sa rozhodli zazvoniť na miestnej fare. Na fare nás veľmi srdečne privítal pán kaplán a ponúkol nám nielen nocľah, ale aj kuchyňu.
Ráno po sv. omši a zvítaní sa i s pánom dekanom sme sa spoločne odfotili a naše kroky smerovali do blízkeho Jasova, kde sme mali prehliadku kláštora premonštrátov a po nej sme sa vydali smerom do Smižian. Tu sme prespali v kláštore palotínov, ktorí spravujú národnú svätyňu Božieho milosrdenstva a múzeum Jána Pavla II.
Zo Smižian sme pokračovali na Levočskú horu, kde sme sa pri návšteve kostola pomodlili a vydali na ďalšiu cestu, ktorá sa tu začala uberať smerom k domovu. Nocľah sme mali pri Liptovskej Mare v obci Liptovský Trnovec. Z Liptovského Trnovca sme sa vybrali aj napriek nepriaznivému počasiu na Oravu, kde nás prichýlili školské sestry De Notre Dame v obci Zubrohlava. Po večeri, keďže farský kostol v Zubrohlave je zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi, sme slávili svätú omšu v kaplnke Božieho milosrdenstva pod sochou Krista nad obcou Klin.
Ďalšou zastávkou bola naša chata v Papradne, na ktorú sme šliapali našu najdlhšiu etapu – 165 km, so zastávkou na pútnickom mieste na Turzovke. Na chate v Papradne sme už cítili blízkosť domova. Čakali nás posledné dve etapy. Na ceste do Beckova sme sa zastavili na Skalke pri Trenčíne, kde sme strávili čas prehliadkou kláštora benediktínov a pustovne sv. Andreja – Svorada a Beňadika. V záhrade kláštora sestier De Notre Dame v Beckove sme sa spolu s pátrom Bohuslavom pomodlili náš tradičný večerný mládežnícky ruženec. Z Beckova nás vyprevádzali sestričky s bohatými raňajkami a krásnymi darčekmi pre každého.
Na poslednej etape domov sme sa osviežili kúpaním vo vodnej nádrži Dubník, zmrzlinou v Radošovciach a občerstvením v Trnovci. Príchod do Holíča bol radostný, lebo sa nám podarilo všetko, čo sme si naplánovali.
Ďakujeme v prvom rade Pánu Bohu za počasie, zážitky, za možnosť tráviť spolu čas počas jedenástich dní a za 1020 najazdených kilometrov po kláštoroch Slovenska. Všetkým, ktorí sa za nás počas púte modlili ďakujeme, lebo sme to naozaj dennodenne zakúšali. Pamätáme a modlíme sa za tých, ktorí nám počas cesty nezištne pomohli, poskytli nám nocľah a pripravili nám občerstvenie.
Zvlášť chceme poďakovať pánu dekanovi Mons. JCDr. Bartolomejovi Gáborovi, PhD. a pánom kaplánom Mgr. Tiborovi Semanovi a Mgr. Stanislavovi Vinterovi, ktorí spravujú farnosť Moldava nad Bodvou za ich ochotu a pohostinnosť, s akou nás prijali bez predchádzajúcej dohody. A veľké ďakujeme patrí aj pátrovi Bazilovi, ktorý celú cyklopúť vymyslel.
Cyklopútnici z Holíča.
