Site Overlay

VOĽBY VO FRANCÚZSKU: OSLABENÝ MACRON

Čo sa dialo?

Včera prebehlo vo Francúzsku druhé kolo parlamentných volieb, ktoré rozhodlo o zložení Národného zhromaždenia (Assemblée nationale). Parlamentné voľby vo Francúzsku sa od skrátenia prezidentského mandátu zo siedmych na päť rokov vždy konajú po prezidentských voľbách. Následkom toho sa očakáva, že zvolený prezident získa pre svoje politické zoskupenie väčšinu v parlamente.

Dolná komora francúzskeho parlamentu má 577 poslaneckých mandátov. Voľby prebiehajú v 577 volebných okrskoch. Zaujímavosťou je, že 11 poslanci sú volení expatmi v zahraničí. Na zvolenie je potrebná absolútna väčšina v okrsku: to sa podarilo iba piatim poslancom v prvom kole.

Po prezidentských voľbách sa ukázalo, že francúzski voliči sa rozdelili do troch zreteľných blokov: centristicko-liberálny blok okolo zvoleného prezidenta Emmanuela Macrona, pravicovo-suverenistický blok okolo Marine Le Pen a ľavicový blok okolo Jean-Luca Mélenchona. Ten sa už dokonca videl premiérom, a tak víťazstvo Emmanuela Macrona, ktorý obhajoval absolútnu väčšinu kresiel, bolo neisté.

Ako to dopadlo?

Volebná účasť dosiahla v druhom kole 46,2 %, odovzdaných bolo vyše 20 miliónov hlasov. Najviac mandátov získala prezidentova koalícia „Ensemble Citoyens“ (Spolu, občania) so ziskom 245 kresiel. O víťazstve však nemožno hovoriť, keďže ide o výrazný pokles: stratili 102 kresiel z predchádzajúcich 347. Macronova koalícia získala vyše 8 miliónov hlasov (38,6 %).  Koalícia Ensemble Citoyens je sama zložená z viacerých politických strán: najvýznamnejšou je prezidentova strana La République en Marche, ktorá sa pred voľbami premenovala na Renaissance. Ďalšími stranami v tejto koalícii je liberálna, kresťansko-demokratická strana MoDem (Demokratické hnutie), ktorú vedie François Bayrou, stredopravá strana Horizons, ktorú vedie bývalý premiér Édouard Phillippe, pravicová strana Agir („konať“) a stredoľavá strana „Territoires du progrés“.

Macronova koalícia („La Macronie“, ako ju prezývajú francúzski žurnalisti) bola silná predovšetkým v západnej časti Francúzska: v Bretónsku, Údolí Loiry, Normandii,  Poitou a Akvitánsku, rovnako ako v „Grande Couronne“, širšom predmestí Paríža, ale tiež v Lyone, Alsasku, zahraničí či Novej Kaledónii.

Druhou najsilnejšou koalíciou bola NUPES (Nová ekologická a sociálna únia) Jean-Luc Mélenchona. Podarilo sa im získať 131 kresiel, čím si výrazne polepšili, keďže v predchádzajúcom parlamente mali iba 58 kresiel. Mélanchonovu koalíciu vo voľbách podporilo vyše šesť a pol milióna voličov (31,6 %). Najvýznamnejšou stranou v NUPES-e je ľavicová La France Insoumise (Nepodmanené Francúzsko); členmi tejto koalície je „Ekologický pól“, združujúci viaceré zelené strany, blok okolo Parti Socialiste a blok okolo francúzskej Komunistickej strany. Členmi týchto blokov sú aj viaceré lokálne strany v zámorí.

NUPES stratil náskok z prvého kola, ktorý mal v Massif Central. Baštami ľavice ostali východné predmestia Paríža, podhorie Pyrenejí, rovnako ako zámorie.

Rassemblement National (predtým Front National) viedol k voľbám Jordan Bardella, nie Marine Le Penová. Krajinej pravici sa podaril výrazný úspech: v porovnaní s predchádzajúcim legislatívnym obdobím, kedy mali iba 8 poslancov, ich teraz budú mať až 89. Podporilo ich tri a pol milióna voličov (17,35 %).  Rassemblement National stratil oproti prvému kolu náskok v mnohých okrskoch severovýchodného Francúzska: sever Francúzska – Nord, Pas-de-Calais, Pikardia), tieto oblasti však, rovnako ako Provensálsko a Languedoc-Rousillon, ostávajú hlavnými oblasťami podpory nacionalistov.

Napokon stredopravá koalícia (Union Droit et Centre) utrpela výrazné straty. Po voľbách bude mať iba 61 kresiel, hoci v predchádzajúcich voľbách získali 136 kresiel. Najvýraznejšími stranami stredopravej koalície boli „Les Républicains“, ktorá bola tradičnou gaullistickou stranou, a UDI (Únia demokratov a nezávislých). Stredopravej koalícii sa podarilo vyhrať viacero okrskov na úkor RN a ľavičiarov; ich podpora je silná predovšetkým v Lotrinsku a Massif Central.

Mimo hlavných blokov sa do parlamentu sa dostalo ešte 22 ľavicovo orientovaných poslancov mimo NUPES-u, 10 pravicových poslancov, 10 regionalistov (najmä na Korzike), 4 centristi, jeden suverenista a 1 poslanec bez ďalšej afiliácie.

A čo z toho vyplýva pre nás?

Prezident Macron stratil väčšinu v parlamente. Znamená to, že všetok svoj program bude presadzovať oveľa ťažšie, než tomu bolo v posledných piatich rokoch. Niektoré jeho návrhy môžu byť zrazu úplne nepriechodné, iné budú musieť byť iba kompromisné. Posilnenie oboch extrémnych pólov, ľavice aj pravice, nie je dobrou správou pre Francúzsko v EÚ. Kým Slovensko profituje zo spolupráce s Francúzskom, napríklad v kľúčovej oblasti energetiky, nárast euroskeptických prúdov v parlamente bude limitovať šance Macrona prichádzať s novými veľkými iniciatívami.

Najsilnejšou opozičnou stranou bude prekvapivo zrejme Le Penovej Národné zhromaždenie, keďže štyri hlavné strany ľavicového bloku NUPES zrejme vytvoria vlastné poslanecké kluby.

Kým o spoluprácu s Macronom nejavia záujem žiadne iné koalície či strany, jeho koalícia má záujem o spoluprácu s oslabenými Republikánmi, ktorí by prezidentovi mohli priniesť väčšinu v parlamente. Tí však zatiaľ koaličnú spoluprácu s La Macronie odmietajú. Je zrejmé, že hoci stredopravica stratila, má v rukách kľúčového žolíka a nebude sa chcieť predať za lacno, slovami nášho predsedu parlamentu, bude „drahá nevesta“.

Andrej Kolárik, KDMS