Site Overlay

Ťažba uránu na Slovensku?

Ruská invázia na Ukrajinu priniesla dôsledky do mnohých oblastí nášho života, energetiku nevynímajúc. Keďže Slovensko do veľkej miery produkuje elektrinu z jadrovej energetiky, využívajúc pritom ruské palivo, nová bezpečnostná situácia v regióne priniesla na svetlo sveta otázky možného nahradenia ruského paliva iným či dokonca vlastným. Je to vôbec možné? V tomto príspevku sa pozrieme na uránový priemysel na Slovensku.Proces výroby jadrového paliva z uránovej rudy sme popísali v našom minulom príspevku, ktorý nájdeš tu: https://www.instagram.com/p/CYdZfxLKf_d/

Geologicky je územie Slovenska, najmä jeho stredná časť, bohatá na nerastné suroviny vrátane kovov, čoho dôkazom sú stáročia fungujúce banícke tradície. Ložiská uránových rúd nie sú v tomto ponímaní výnimkou. Na Slovensku sa urán nachádza na viacerých lokalitách, najmä v Slovenskom rudohorí, no aj v Kozích chrbtoch a Nízkych Tatrách, ale aj na Záhorí, pri Pezinku či pri Novom Meste nad Váhom.

 

Keďže uránovú rudu pred manželmi Curie-Sklodowskými a pred vyrobením jadrovej bomby počas druhej svetovej vojny nikto veľmi neskúšal využiť a jej ložiská sa nachádzali prevažne vo veľkej hĺbke, až do roku 1945 nemáme správy o využívaní uránových rúd u nás. Prelom predstavuje práve koniec svetovej vojny, ktorý priniesol aj v ZSSR a následne v jeho satelitoch vrátane Československa, dopyt po uráne, prvotne na vojenské, neskôr aj na energetické účely.

Za sovietskej asistencie sa tak rozbehlo hľadanie uránu. Viac ho našli v českej časti republiky (viď neslávne známe Jáchymovské bane, kde trpeli mnohí politickí väzni komunistického režimu) a v Česku ťažba aj dlhšie pretrvala – posledná stredoeurópska uránová baňa v Rožnej bola zavretá v roku 2017.  Na Slovensku sa v rokoch 1946-1947 sa robili prvé prieskumné práce a hľadali sa lokality – vytipované bolo predovšetkým Slovenské rudohorie a Pohronie. Prvé razenie a vrty začali v Novoveskej Hute a Hnilčíku v roku 1952. Dolovanie uránovej rudy na Slovensku v praxi fungovalo v rokoch 1961-1990, následne sa bane zatvorili.

Spolu sa na Slovensku vyťažilo v rokoch 1962-1990 asi 210 ton uránovej rudy – najviac v Novoveskej Hute (101), Muráni (52) a v Kravanoch, okr. Poprad (25 ton). Ťažba sa utlmovala od roku 1986 a úplne skončila v roku 1990 pre nízke svetové ceny uránu. Obsah uránu v rude bol zväčša od 0,1 do 1 %. Väčšina ložísk a tým pádom aj baní sa nachádza(la) vo veľkej hĺbke a ťažba prebiehala cez vrty a razenie štôlní. Výnimkou je vrch Muráň v Novoveskej Hute, kde v roku 1962-1966 boli robené ťažobné práce aj lomovým spôsobom. Jednalo sa o jedinú povrchovú ťažbu uránu na území bývalej ČSR a aj dnes tam nameriate mierne zvýšené hodnoty rádioaktivity.

Hlavné nevyťažené ložiská uránovej rudy sú dnes na východnom Slovensku, jednak Novoveská Huta a jednak lokalita Kurišková-Jahodná v Košiciach. Podľa odhadov môžu ložiská obsahovať 15-18 000 ton čistého uránu, pričom naše reaktory ročne spotrebujú asi 300 ton. Za celý čas ťažby počas socializmu sa teda u nás nevyťažilo dostatočné množstvo na fungovanie jadrovej energetiky ani na rok. Odhady sa však samozrejme môžu mýliť, v oboch smeroch.

Technológie na získavanie uránovej rudy sa za dekády zmenili a dnes nemožno hovoriť o žiadnom lome, iba o možnej hĺbkovej ťažbe (ložisko na Jahodnej má byť v hĺbke 250-650 m). Avšak, environmentálne riziká sa pri práci s rádioaktívnymi materiálmi nikdy nedajú úplne vylúčiť, iba minimalizovať ich možný výskyt.

Perspektívna lokalita Kurišková je iba niekoľko kilometrov od mestských častí Košíc. Proti možnej ťažbe, ktorú plánovala kanadská spoločnosť Ludovika Energy/Tournigan, sa v minulosti strhol silný odpor miestnych obyvateľov a ochranárov. Petíciu proti ťažbe v Jahodnej v roku 2013 podpísalo viac než 110 tisíc ľudí. Štát na to reagoval v roku 2014 , kedy Národná rada schválením novely geologického zákona (v § 24a) zakázala ťažbu rádioaktívnych látok na našom území. Výnimky zo zákazu sú, iba ak ťažbu v referende schvália obyvatelia miest alebo obcí, v katastri ktorých sa ložiská rádioaktívnych látok nachádzajú. Niečo také je samozrejme vysoko nepravdepodobné.

Druhým problémom ohľadom možného zničenia miestnej krajiny a životného prostredia cez ťažbu, je chýbajúca infraštruktúra na akékoľvek ďalšie kroky vo výrobe jadrového paliva. Slovensko nemá know-how ani žiadne závody, v ktorých by sa uránová ruda menila najprv na tzv. žltý koláč a následne na samotné pelety jadrového paliva vložené do palivových článkov. Slovensko by tak minimálne v tejto etape bolo opäť odkázané na spoluprácu so zahraničím, ktoré má expertízu s vysoko odbornou výrobou paliva.

Záverom, je dobré vedieť, že Slovensko má zásoby uránu, na čokoľvek by ich v budúcnosti bolo vhodné využiť. V súčasnej energetickej situácii je však pre zákonné, technologické, ekonomické aj ekologické zábrany či nedostatky absolútne nerealistické, že by nejaká ťažba na Slovensku aj reálne nastala.

Jakub Konečný, KDMS