Site Overlay

Irán: protesty a jadrové zbrane

Irán je krajinou, ktorej sa v našom slovenskom spravodajstve nevenuje významnejšia pozornosť. Je to však veľmi zaujímavý štát, aj z hľadiska medzinárodných vzťahov. Od iránskej islamskej revolúcie v r. 1979 až dodnes bol iránsky režim radikálnejší a antiamerický. Počas administratívy amerického prezidenta Obamu v r. 2015 vstúpila do platnosti iránska jadrová dohoda (Spoločný komplexný akčný plán/Joint Comprehensive Plan Of Action, JCPOA), v ktorej sa Irán zaviazal, že sa výmenou za uvoľnenie sankcií západu vzdá ambícií na pokračovanie svojho jadrového programu, ktorý by teoreticky mohol viesť aj k získaniu atómovej bomby. Dohodu podpísali okrem Iránu a USA aj Čína, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko (tzv. skupina P5+1).

Dlhodobo jadrovú dohodu s Iránom odmieta Izrael a administratíva prezidenta Trumpa z nej v roku 2018 unilaterálne vystúpila, v dôsledku čoho aj Irán prestal plniť svoje záväzky z dohody. Jeho nástupca Joe Biden sľuboval obnovenie dohody a pracoval na tom, rokovania však neviedli k úspechu. Iránske návrhy Američania zmietli zo stola ako nekonštruktívne.  Nájsť kompromis sa snažia európske štáty, ktoré navrhli finálne znenie dohody a už sa čaká iba na odsúhlasenie USA aj Iránom.

Obnovenie dohody je tak pri súčasných podmienkach v nedohľadne a je otázne, či k nemu v najbližšom, ale aj dlhšom časovom období vôbec dôjde. Irán v poslednom období zintenzívnil svoje styky s autoritárskymi mocnosťami, predovšetkým s Ruskom a Čínou.

V poslednom čase sa však o Iráne píše častejšie a môžu za to protesty vyvolané jednou konkrétnou udalosťou. 16. septembra v Teheránskej nemocnici skonala iba 22-ročná mladá žena Mahsa Amíní. Tri dni predtým bola zadržaná mravnostnou políciou pre údajné porušenie pravidiel nosenia hidžábu. Autority trvali na tom, že dievčina utrpela infarkt, rodina tvrdila, že bola zdravá. Očití svedkovia zatýkania tvrdili, že videli, ako ju polícia v dodávke bije, čo policajné orgány odmietli. Smrť mladej ženy vyvolala v krajine najväčšie protesty za posledných 13 rokov. Protestuje sa nielen vo veľkých mestách, ale aj v menších, naprieč celou krajinou. Nálada v iránskom obyvateľstve bola už dlho napätá, mohli za to ekonomické problémy umocnené pandémiou covid-19 a západnými sankciami obmedzujúcimi obchod, napr. s ropou. Iránske vedenie dlhodobo a opakovane obviňuje z podnecovania a pôsobenia pri akýchkoľvek pokusoch o prevrat západné mocnosti, najmä USA.

Iránsku vládu bude najviac znepokojovať, ak sa nesúrodé protesty bez konkrétnych vodcov, ktoré odhaľujú kultúrnu priepasť vnútri Iránu, začnú spájať do celoštátneho hnutia s konkrétnymi cieľmi naprieč spoločenskými triedami. Iránsky režim má však obrovské množstvo nástrojov určených na potláčanie nesúhlasu, má úplnú kontrolu nad médiami vrátane televízie, a história hovorí o tom, že nakoniec dokáže potlačiť protest aj za cenu veľkého množstva ľudských životov.[1]

Protesty pokračujú aj naďalej, už vyše šiestich týždňov. Požiadavky demonštrantov spočívajú v najširšom zmysle slova v rozpustení islamskej republiky, s tým súvisiacim zrušením mravnostnej polície a zrušeniu náboženských príkazov a zákazov, ako napr. povinné nosenie hidžábu, potrestanie vrahov Mahsy Amíníovej a ochranu ľudských a občianskych práv vrátane práv žien. Do začiatku novembra iránske úrady pri potláčaní protestov preukázateľne zabili naprieč krajinou 277 protestujúcich.[2]

Protesty a ich potlačenie si, samozrejme, všíma aj Západ. Zatiaľ sa zdá, že iránsky autoritatívny prezident Raísí neustúpi zo svojich kľúčových požiadaviek týkajúcich sa obnovenia jadrovej dohody a takisto príliš neustúpi ani pred demonštrantmi a ich požiadavkami vnútri krajiny.

Osud jadrovej dohody bude mať nepochybne vplyv aj na vnútropolitické tlaky v Iráne. V hre sú tri možnosti. Prvou možnosťou je ochota iránskeho vedenia pristúpiť na niektoré ústupky, výmenou za zmiernenie sankcií a oživenie hospodárstva. Tým by Irán prestal byť “darebáckym štátom” v očiach Západu a obnovil by stratenú prestíž. Druhou možnosťou je tesnejšie prepojenie Iránu a Číny v ekonomickej aj diplomatickej sfére, čo bude mať za následok ešte vyostrenie vzťahov so Západom. Oba štáty môžu nadviazať na spoločné kontakty z čias Hodvábnej cesty a primknutím k Číne získa Irán odbyt pre svoj ropný priemysel. Treťou – krajnou – možnosťou je zmena vnútropolitických pomerov v Iráne pod spoločným vnútorným aj vonkajším tlakom (či už formou rozsiahlych reforiem alebo revolúcie), čo môže viesť aj k inak formulovanej zahraničnej politike.

Posledný vývoj je taký, že EÚ a USA zvažujú ďalšie sankcie voči Iránu za pokus potlačiť demonštrácie. Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell odsúdil neprimerané použitie sily a povedal, že na ďalšom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ budú na stole všetky možnosti. Medzi tie hlavné patria kroky pomáhajúce zabrániť tomu, aby iránske autority v krajine obmedzovali internet, a tiež ďalšie ekonomické sankcie. V USA republikánski senátori žiadajú, aby USA oznámili, že odstupujú od rokovaní o budúcnosti iránskej jadrovej dohody. Senátorka Marsha Blackburn napísala: „Iránska vláda zavraždila ženu za to, že nemala na hlave šatku. Ako môže Joe Biden stále presadzovať jadrovú dohodu s teroristickým režimom?“[3] Poradca pre národnú bezpečnosť USA Jake Sullivan v nedeľu odmietol spojiť protesty s prístupom USA k jadrovým rozhovorom a povedal: „Hovoríme o diplomacii, aby sme Iránu zabránili získať jadrovú zbraň,“ a dodal: „Ak uspejeme, svet, Amerika a jej spojenci budú viac v bezpečí.“[4]

Ponúka sa však otázka, prečo by sa Irán mal, či už navonok alebo aj v skrytosti, vzdať možnosti rozvíjať svoj jadrový program a vzdať sa tak možnosti odstrašenia. Jadrovými zbraňami disponuje jeho úhlavný nepriateľ v regióne Izrael.[5] Jeho sused Irak jadrové zbrane nemal, o to ľahšie bolo pre spojencov na čele s USA zahájiť v roku 2003 inváziu a zvrhnúť vtedajší iracký režim. Jadrový a raketový program pomáhajú aj lídrovi Severnej Kórey udržiavať odstrašenie hrozbou možného útoku. Preto je dosť možné, že aj ak by jadrová dohoda s USA platila, Irán by svoj jadrový program zdokonaľoval tajne. Na to dlhodobo upozorňuje práve Izrael, ktorý na iránskom území vykonáva aj sabotáže[6],  či už na samotných nukleárnych zariadeniach, pomocou hackerských útokov alebo cielenými vraždami iránskych jadrových vedcov. Ako uviedol The Guardian, napätie okolo prerušenia rozhovorov medzi Iránom a USA o teheránskom jadrovom programe eskalovalo na začiatku septembra, keď izraelský minister obrany Benny Gantz vyhlásil, že Irán bude schopný vyrobiť dostatok obohateného uránu na výrobu troch jadrových hlavíc v priebehu niekoľkých týždňov.[7]

Jakub Feltovič

Zdroje:

[1] ‘Women, life, liberty’: Iranian civil rights protests spread worldwide | Iran | The Guardian

[2] Iran Protests: At least 277 Including 40 Children Killed/Protesters Facing Death Penalty Charges

[3]

[4] EU and US consider further sanctions on Iran over protest crackdown | Iran | The Guardian

[5] https://www.nti.org/countries/israel/; https://thebulletin.org/premium/2022-01/nuclear-notebook-israeli-nuclear-weapons-2022/

[6] https://www.aljazeera.com/news/2022/3/14/iran-says-israeli-sabotage-on-fordow-nuclear-plant-foiled; https://www.nytimes.com/2021/04/11/world/middleeast/iran-nuclear-natanz.html; https://www.aa.com.tr/en/middle-east/iran-says-israel-failed-to-prevent-its-nuclear-program/2671634

[7] Israel warns over Iran uranium capability with nuclear talks at halt | Iran nuclear deal | The Guardian