Site Overlay

Čo vyplýva z francúzskych prezidentských volieb ?

Druhé kolo francúzskych prezidentských volieb dopadlo podľa očakávaní, a to relatívne jasným víťazstvom Emmanuela Macrona so ziskom 58,5 % hlasov. Jeho protivníčka Marine Le Pen si však výrazne polepšila oproti voľbám spred 5 rokov a plánuje ďalej ovplyvňovať francúzsku politiku. Z volieb a ich výsledku je možné spraviť 2 závery:

  1. Francúzska spoločnosť je výrazne polarizovaná a mládež volí extrémy

Francúzske voľby opäť priniesli obrovskú mieru polarizácie. Hlavné deliace línie už nie sú medzi pravicou a ľavicou (strany, ktoré ich reprezentujú, sú prakticky bezvýznamné), ale medzi nacionalistickou a globalistickou (kozmopolitnou) predstavou spoločnosti. Stúpa podpora extrémov. V prvom kole prezidentských volieb by extrémna ľavica (Jean Luc Mélenchon, komunisti) a extrémna pravica (Marine Le Pen, Éric Zemmour) získali dokopy viac ako 50 % hlasov. Znamená to veľký problém aj do budúcnosti, pretože sila týchto kandidátov každými voľbami rastie. Zaujímavý pohľad je na volebné preferencie mládeže. Na Slovensku je mládež vnímaná ako tá, ktorá volí skôr liberálnejšie, čiže by mala inklinovať vo francúzskych voľbách k Macronovi. Vo Francúzsku je však slovo „liberálny“ toxické, pretože je asociované s voľnými trhmi, kapitalizmom a neintervencionistickou politikou štátu (Francúzi sú pyšní na svoj štátny aparát a väčšinovo sú za oveľa väčšie zásahy štátu). Mladí vo Francúzsku boli vždy viac ľavicoví až radikálne ľavicoví (študentské protesty v máji 1968), liberalizmus pre nich nikdy nebol atraktívny. V druhom kole prezidentských volieb Macrona síce podporilo 59,2 % mladých ľudí medzi 18-24 rokmi, išlo však o relatívne nízke číslo v porovnaní s jeho výsledkom u najstaršej generácie 65 a viac ročných, kde ho podporilo až 72,1 % ľudí. Macron ako liberálny centrista sa teda spoliehal pri svojom zvolení najviac na najstaršiu generáciu (úplne iný prípad ako na Slovensku, kde generácie volia naopak). Keď sa pozrieme na výsledky prvého kola, Macronov výsledok je ešte horší, získal iba 20 % voličov vo vekovej skupine 18-24 rokov. Najviac hlasov v tejto vekovej skupine získal radikálny ľavičiar Jean Luc Mélenchon, a to až 31 %, viac ako Macron získala aj Marine Le Pen (26 %). Keď to spočítame aj so Zemmourom, 65 % mladých ľudí vo veku 18-24 rokov volilo extrémy. Pritom Zemmour, Mélenchon aj Le Pen sú buď za vystúpenie z NATO, alebo za vystúpenie Francúzska z jeho centrálneho riadenia a všetci traja sú euroskeptickí. Ani toto nevystrašilo mladých voličov, čo je veľká výstraha do budúcnosti.

  1. Parlamentné voľby v júni zohrajú kľúčovú úlohu a sú stále otvorenou hrou

Francúzsko čakajú okrem prezidentských volieb aj parlamentné voľby. Tie sú kľúčové, pretože v nich prezidentská strana potrebuje získať väčšinu, aby prezident mohol poľahky menovať svoju vládu, premiéra a mohol jednoducho pretláčať reformy. Väčšinou prezident túto väčšinu získa. Avšak v súčasnej situácii, kedy si veľká časť ľudí nechcela vyberať medzi Macronom a Le Penovou, je všetko otvorené. Mélenchon a Le Penová už vyhlásili, že parlamentné voľby budú „tretím kolom“ prezidentských volieb. Republikáni a socialisti, historicky dve dominantné strany, ktoré boli vytlačené práve súbojom Macrona a Le Penovej, sa budú snažiť udržať si a zlepšiť si pozície aspoň v parlamente, aby sa vyhli úplnému zániku.

Parlamentné voľby sú však otvorenou hrou aj z iného dôvodu. Francúzsko ma väčšinový dvojkolový systém. To znamená, že je rozdelené na 577 obvodov, pričom v každom obvode sa volí jeden poslanec. Ten je volený v dvoch kolách, pričom druhé kolo sa koná v prípade, že žiadny kandidát nezíska v prvom kole absolútnu väčšinu. Keďže neexistuje žiadna celoštátna kandidátka, o výsledku volieb výrazne rozhoduje aj ukotvenie kandidáta v danom regióne, jeho väzby na politikov v regióne, ktorí by mu boli ochotní vyjadriť podporu a pod.  Z tohto dôvodu majú etablované strany, a to predovšetkým Republikáni s veľkou sieťou lokálnych poslancov, starostov, predsedov departmentov, regionálnych poslancov a pod. stále šancu na comeback. Le Penová a Macron minulý rok pohoreli v regionálnych a o rok skôr v komunálnych voľbách, a preto majú iba veľmi obmedzenú sieť takýchto lokálne známych osôb.

Dôležitým aspektom parlamentných volieb je aj tzv. cordon sanitaire voči extrémnej pravici, teda voči strane Marine Le Penovej. Do druhého kola parlamentných volieb postupujú všetci kandidáti, ktorí získali viac ako 12,5 % hlasov, čo je zvyčajne viac ako dvaja kandidáti. Platí však pravidlo (cordon sanitaire), že všetci kandidáti či už ide o konzervatívcov alebo radikálnu ľavicu, odstúpia v druhom kole v danom obvode v prospech najsilnejšieho, ktorý čelí kandidátovi zo strany Marine Le Penovej. Keďže sa všetci spoja v prospech jedného, je takmer isté, že preváži nad kandidátom Marine Le Penovej. Ide o dlhodobý spôsob, ako zabrániť extrémnej pravici v získaní kresiel v parlamente, avšak spôsobuje aj  určitú nedemokratickosť. V parlamentných voľbách v roku 2017 získala strana Marine Le Penovej v prvom kole 13,20 % hlasov, takmer 3 milióny hlasov, skončila na celkovom 3. mieste, avšak po druhom kole získala iba 8 poslancov z celkovo 577. Na porovnanie francúzska komunistická strana získala iba 2,72 % hlasov (615 487 hlasov), avšak získala 10 poslancov v parlamente, pretože proti nej sa cordon sanitaire neuplatňuje. Republikáni, ktorí získali 15,77 % hlasov, získali až 112 poslancov. Veľká časť voličov teda nemá prakticky žiadne zastúpenie v parlamente. Toto je aj dôvodom, prečo Marine Le Pen silno obhajuje zavedenie pomerného systému volieb.

V súčasných parlamentných voľbách sa však môže všetko zmeniť. Cordon sanitaire už nie je tak prísne aplikovaný a zároveň s príchodom Érica Zemmoura sa otvára pre Marine Le Pen väčší priestor na vytváranie aliancií s jeho stranou. Keďže Republikáni a Socialisti bojujú o holé prežitie a v prípade neúspechu sú tieto strany ohrozené aj finančným krachom, budú sa veľmi snažiť, aby si v týchto voľbách aspoň udržali svoje pozície. A samozrejme, pre Macrona sú tieto voľby kľúčové, pretože bez fungujúcej väčšiny nebude môcť pretlačiť svoje reformy a keďže, ako sám hovorí, chce zanechať veľkú stopu vo francúzskej histórii, žiadne veľké veci nepretlačí bez svojej väčšiny v parlamente.

 

Ján Cipár, KDMS