Site Overlay

Atómy pre mier a rozvoj

Foto: pexels.com

Atómy pre mier a rozvoj

29. januára 1996 bol pre našu planétu významný deň. Francúzsko ako člen pôvodnej jadrovej päťky (P5), teda stálych členov Bezpečnostnej rady OSN s právom veta a taktiež s jadrovým arzenálom, týmto dňom ukončilo svoje jadrové testy. Presne o pol roka, 29. júla 1996, pristúpila k podobnému kroku aj Čínska ľudová republika (ČĽR). A aby dátumov s dvadsaťdeviatkou nebolo málo, bolo to 29. augusta 1991, kedy bola uzavretá jadrová strelnica v kazašskom Semipalatinsku, na ktorej prebiehali sovietske jadrové skúšky. Aj z tohto dôvodu na návrh Kazachstanu prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 2009 rezolúciu, ktorá z 29. augusta činí Svetový deň proti jadrovým skúškam.

Vynález štiepenia jadra atómov a jeho následné využitie v rôznych oblastiach života je nepochybne jedným z prelomových bodov v našich dejinách. Avšak, už samotný počiatok využívania jadrovej energie poznamenal to, čo jadro sprevádza dodnes – jeho dvojité využitie na mierové, no tiež vojenské použitie.

V súčasnosti absolútna väčšina krajín sveta vylúčila používanie jadrových zbraní. Už od 60. rokov 20. storočia sa formovali tzv. bezjadrové zóny (NWFZ), teda územia, kde je zakázané používanie, vývoj a skladovanie jadrových zbraní. Dnes zahŕňajú už 115 štátov a väčšinu rozlohy zemskej súše. Slovensko, ani žiadny členský štát NATO, súčasťou bezjadrovej zóny nie je. Naša krajina je však signatárom Dohody o nešírení jadrových zbraní (NPT).

Ešte väčší konsenzus ako pri zákaze jadrových zbraní na svojom území, sa podaril pri jadrových skúškach. Tie priniesli na jadrové strelnice, najvýraznejšie zastúpené v atoloch Tichého oceána, často zdravotné ochorenia miestnych obyvateľov a zničenie biotopov. Na priloženom grafe je možné vidieť, že koniec Studenej vojny znamenal prakticky aj útlm v tejto oblasti a hoci štáty stále zbrane vlastnia, je aspoň pozitívne, že životné prostredie a zdravie ľudí nezaťažujú ďalšími jadrovými skúškami. Teda, takmer. Jadrové skúšky, žiaľ, ešte stále nevymizli, za čo môžeme „poďakovať“ dynastii Kimovcov v Severnej Kórei.

Zdroj: Wikimedia Commons https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Worldwide_nuclear_testing_multilang.svg

Hoci sa zdá, že štáty P5 sa na nové jadrové skúšky nechystajú, reálne to nevyzerá so vzdaním sa jadrového arzenálu. Podľa teoretikov z odboru medzinárodných vzťahov je medzinárodné prostredie zo svojej povahy konfliktné a ak sa štát vzdá jadrových zbraní, môže hypoteticky očakávať vždy ten najhorší scenár – že ostatné štáty si aj napriek možným prísľubom o odzbrojení zbrane tajne ponechajú, a jeho tak uvrhnú do konkurenčnej nevýhody. Práve preto je odzbrojovanie také komplikované a deklaráciu musí nasledovať aj dôsledná verifikácia, či sa štáty zbraní skutočne vzdali. História v prípade odzbrojovacích dohôd USA a ZSSR z čias Studenej vojny však dokazuje, že ak existuje vôľa, aj v takejto oblasti je posun reálny.

Dnešná realita je zložitejšia než v časoch Studenej vojny. Hoci prevažnú väčšinu jadrových zbraní aj nosičov, ktoré sú schopné ich dopraviť, vlastnia stále USA a Rusko, jadrové zbrane vlastní dnes deväť štátov. Ruská federácia podmieňuje nové dohody o kontrole zbrojenia v oblasti zbraní hromadného ničenia zapojením tiež ďalších aktérov – predovšetkým ČĽR. Riziko však predstavujú skôr nové jadrové štáty, ktoré nie sú zmluvnými krajinami NPT – Izrael, India, Pakistan a predovšetkým KĽDR. KĽDR je aj jediným štátom, ktorý aj po roku 2000 pokračoval s jadrovými skúškami. Svojou politikou nepomáha ani prezident Trump, ktorého prístup k Iránu viedol k praktickému zániku tzv. Spoločného komplexného akčného plánu a k tomu, že Irán po stiahnutí sa USA od tejto dohody obnovil svoje snahy o vývoj jadrovej zbrane.

NPT bola v 90. rokoch 20. storočia nahradená komplexnejšou Zmluvou o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT). Slovensko podporilo cez iniciatívu ministra zahraničných vecí Lajčáka urýchlené nadobudnutie platnosti CTBT už v roku 2012. Táto zmluva má tiež vlastnú organizáciu (CTBTO). Tento rok bude Slovensko hostiť dôležité podujatie CTBTO, On-Site Inspection Field Experiment and Equipment Testing, čo signalizuje snahu Slovenska posilniť kontrolné mechanizmy v tejto oblasti. On-site inšpekcie majú predstavovať nástroj kontroly podozrivých aktivít štátov priamo na území štátov zo strany expertov CTBT, aby tak zamedzili nelegálnym skúškam.

Názov Atómy pre mier a rozvoj nie je zvolený náhodou. Je to motto Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), hlavnej inštitúcie, ktorá už desaťročia podporuje využívanie jadrovej energie – na mierové účely. Akokoľvek môže táto predstava znieť utopicky, približovanie sa k nej je prospešné nielen pre úradníkov agentúry, ale tiež pre stámilióny ľudí na svete. Stále platí, že akákoľvek jadrová skúška, hoci aj vykonaná pod zemou, je potenciálnou hrozbou pre životné prostredie, preto je nutné dospieť k ich zákazu. Pri jadrových zbraniach je už úplný zákaz nerealistický, ale aj realistická redukcia počtu zbraní a nosičov zachová ich odstrašujúci potenciál a zároveň zníži riziko zneužitia.

Mierový potenciál jadrovej energie by, na rozdiel od toho vojnového, nemal byť utlmovaný. Jadrová energia má svoje slabiny – predovšetkým problém s ukladaním vyhoreného jadrového paliva. To je aj dôvod, prečo sú v súčasnosti v EÚ v debate o tzv. taxonómii v oblasti energetiky viaceré krajiny na čele s Rakúskom a Luxemburskom proti tomu, aby jadrová energetika bola zaradená medzi podporované nízkouhlíkové zdroje energie. Na odstránenie slabín jadra s ukladaním rádioaktívnych odpadov je však užitočná práve budúca podpora výskumu a vývoja, ktorá bude vyplývať zo zaradenia do kategórií v rámci taxonómie EÚ.

Slovensko by teda malo pokračovať v nastúpenej politike. V otázke využívania jadra na vojenské účely stáť na strane dôsledného zákazu jadrových skúšok, potenciálneho odzbrojovania a verifikácie, v otázke mierového využívania energie z jadra hľadieť na podmienky našej krajiny, ktorá je na jadrovej energetike v značnej miere závislá a nemôže ju v dohľadnom čase nahradiť obnoviteľnými zdrojmi energie. Pri akomkoľvek využívaní jadra musí ostať prioritou bezpečnosť, čo na Slovensku platí. Je zrejmé, že bez podielu čistej energie z jadra nemôžu štáty EÚ splniť ambiciózne ciele uhlíkovej neutrality v rámci boja proti klimatickej kríze. A ich nesplnenie môže priniesť horšie ekologické následky než doterajšie jadrové skúšky.

Autor: Jakub Konečný, člen KDMS

Foto: Archív J. K.