Site Overlay

Analýza župných volieb 2022 z hľadiska volebnej geografie (2. časť)

Kým v predošlej časti sme sa zamerali na zhodnotenie výsledku v štyroch západoslovenských krajoch, teraz sa presúvame na zvyšné štyri stredo- a východoslovenské kraje, ako aj na záverečné zhrnutie.

Žilinský kraj

O post predsedu Žilinského samosprávneho kraja sa uchádzalo viacero kandidátov, z nich sa vyprofilovali traja vážni kandidáti: doterajšia županka Erika Jurinová s podporou širšej pravicovej koalície (vrátane OĽANO, SME RODINA, SaS či ZA ĽUDÍ); Igor Choma za stranu SMER-SD, bývalý primátor Žiliny a tiež v minulosti riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a Igor Janckulík, vicežupan a kandidát KDH, ktorého podporili tiež Dobrá voľba a Umiernení a SNS.

Jurinová, uchádzajúca sa o znovuzvolenie, si zachovala takmer identický počet voličov (okolo 80 000), pričom jej však klesla podpora o 11,5 % percentuálnych bodov. Z priestorového hľadiska mala rovnomernú podporu takmer v každom okrese kraja, okolo 30 – 36 % s dvoma výnimkami: Námestovo (11 %), Kysucké Nové Mesto (23 %). V tohtoročných voľbách sa Jurinová opierala tiež o bašty na Liptove, kde v oboch okresoch získala nad 40 %.  Z hľadiska jednotlivých obcí sa Jurinová v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami dostala do vedenia v bývalých baštách Smeru na Hornom Liptove, v Turčianskej kotline ako aj na horných Kysuciach. Naopak stratila vedenie na Hornej a Strednej Orave, ako aj v Kysuckom Novom Meste.

Napínavý súboj o druhé miesto zviedli Janckulík s Chomom. Janckulík sa opieral o svoju silnú pozíciu na Orave: v okrese Námestovo jednoznačne dominoval s podporou až 72 %, s významnou podporou v Tvrdošíne (46 %) a v Dolnom Kubíne (31,5 %). Janckulíkovi sa podarilo osloviť aj voličov v Kysuckom Novom Meste (takmer 20 %), do menšej miery aj v Žiline, Čadci a Ružomberku (nad 10 %). Najmenej sa mu darilo na Hornom Liptove, kde v Liptovskom Mikuláši získal iba 6,1 %. Janckulíkovi sa zjavne nedarilo v evanjelických obciach – kým v katolíckych oblastiach okresu Dolný Kubín sa mu darilo, vo všetkých protestantských vyhrala Jurinová; rovnako Turiec a Horný Liptov sú oblasti s významným podielom evanjelikov a. v., a práve tu mal Janckulík najhoršie výsledky.

Pri porovnaní výsledku stredopravého tábora medzi rokmi 2017 a 2022 narástol jeho výtlak spolu o 10 percentuálnych bodov; v absolútnom počte odovzdaných hlasov ide nárast o 50 000 hlasov.

V poradí druhý skončil Igor Choma ako kandidát strany SMER-SD. Táto strana si v podstate zachovala rovnaký počet a podiel voličov v Žilinskom kraji.  Bývalý primátor Žiliny mal pochopiteľne najsilnejšiu podporu v okresoch Žilina a Bytča (30 %) a podporila ho štvrtina voličov na Kysuciach, Turci a Hornom Liptove. Menej sa mu darilo z oboch strán Choča, keďže v Ružomberku a Dolnom Kubíne presvedčil iba každého ôsmeho voliča. Z hľadiska vedenia v obciach Smer stratil prvé miesto v mnohých oblastiach Horného Liptova a Turca, rovnako ako medzi Turzovkou a Čadcou, kde sa do vedenia dostala Jurinová. Zostali mu víťazstvá v okrajových obciach v údoliach okresov Bytča, Žilina (napr. Terchová), východné a dolné Kysuce, ale tiež napríklad Kraľovany.

Strana HLAS-SD vyzvala oboch Igorov, aby sa dohodli, kto z nich sa vzdá a kto sa postaví Jurinovej, čo sa však nekonalo. Ako uviedli v správe – síce sa povedalo v kampani nie je Igor ako Igor, najväčšiu radosť z toho mal tretí Igor (ten v Trnave).

Hlas strane HLAS-SD v podobe kandidáta Petra Slyška odovzdalo takmer 18 000 voličov, čo mu zaručilo štvrtú priečku a 7,6 %. Síce hlas strany HLAS (ako povedal Pellegrini) v podobe výzvy na vzdanie sa kandidatúry na postavenie jedného silného protikandidáta Jurinovej nebol vypočutý zo strany politikov, ale poslúchlo ho nad 10 % voličov v Žiline a Turčianskych Tepliciach. (Počuli v Hlase túto slovnú hračku: Ti, co slyšeli Hlas, přihlásili se k Slyškovi. Je to podobné, ako keby Smer postavil kandidáta, ktorý sa volá Šípka alebo SaS kandidáta Frank alebo Šváb). Do vedenia sa dostal vo viacerých obciach v Rajeckej doline, čo dáva zmysel, keďže Slyško pôsobí ako generálny manažér v kúpeľoch Rajecké Teplice. Korelácia rozmiestnenia voličov Smeru a Hlasu bola až 82 %, čiže jednoznačne platí v Žilinskom kraji priama úmera: čím viac voličov SMER-uje k sociálnej demokracii, tým viac sa ich k nej aj HLÁS-i.  Na hornom toku Váhu je však „smerovanie“ 3x populárnejšie ako „hlásenie“ sa k sociálnej demokracii. Okrem vysokej korelácie podpory Smeru a Hlasu tu máme ešte výraznú koreláciu s podporou kandidátky Zemanovej z Hnutia ONÁS (Občan-Národ-Spravodlivosť) – korelácia s podporou Slyška (Hlas) až 90 %, s podporou Chomu 87 %.  Zemanová však získala iba 1,5 %.

Oproti voľbám v roku 2017 sila nacionalistickej pravice výrazne vzrástla. Zdvojnásobili absolútny počet voličov a narástli o 4,5 %. Neprejavilo sa to výraznejšie na výsledku, keďže nacionalistická pravica do tohtoročných volieb poslala až 4 kandidátov zo 4 rôznych strán, pričom každý z nich naviazal na seba podporu iba v jednom konkrétnom regióne. Pravidelne v tom regióne, kde žije a kde má v okolí najväčšiu poznateľnosť. Najúspešnejšia bola kandidátka Slovenského Hnutia Obrody (z Turčianskych Kľačian) Katarína Boková, ktorá sa opierala o silnú podporu v Martine (10,63 %) a susedných Turčianskych Tepliciach (8,66 %). V Ružomberku miestny lekár a poslanec NR SR Miroslav Urban získal pre REPUBLIKU až 11,61 %;  ĽSNS bodovalo zasa v Čadci (6,68 %), kým Andrea Starinská ako kandidátka Národnej Koalície-Nezávislí kandidáti získala 10,78 % v Kysuckom Novom Meste. V obci Ondrášová (okres Turčianske Teplice), kde v roku 2017 vyhral kandidát ĽSNS Peter Sagan, tento rok vyhrali NK/NEKA Andrey Starinskej. V obci Záborie (okres Martin) zdieľali prvé miesto až traja kandidáti – okrem Chomu a Jurinovej sa tu umiestnila aj Katarína Boková za SHO, pričom na takéto umiestnenie tu stačilo iba 18 hlasov.

Tab. 6: Porovnanie výsledkov v Žilinskom kraji medzi rokmi 2022 a 2017
kandidáti 2022 abs 2017 abs rozdiel 2022 % 2017 % rozdiel
stredopraví kandidáti 132 963 82 034 50 929 53,22 % 43,67 % 9,55 %
z toho: Jurinová 80 049 82 034 -1 929 32,04 % 43,67 % -11,63 %
z toho: Janckulík 52 914 X x 21,18 % X x
sociálni demokrati  73 135 55 931 17 204 29,27 % 22,77 % 6,50 %
SMER-SD 55 571 55 931 -360 22,24 % 22,77 % -0,53 %
Hlas 17 564 X x 7,03 % X x
nacionalistická pravica 30 007 14 323 15 684 12,03 % 7,62 % 4,41 %
z toho: ĽSNS 6 626 14 323 -7 697 2,65 % 7,62 % -4,97 %
z toho: REPUBLIKA 7 137 X x 2,85 % X x
z toho: SHO 11 131 X x 4,45 % X x
z toho: NK/NEKA 5 203 X x 2,08 % X x

 

Banskobystrický kraj

Jednoznačným favoritom v Banskobystrickom kraji bol Ondrej Lunter, syn doterajšieho župana Jána Luntera. Zachovanie priezviska Lunter vo vedení stredného Slovenska si prialo široké spektrum politických strán od konzervatívcov v KDH, cez liberálov v SaS, OKS a SPOLU, k maďarskej strane SZÖVETSÉG – ALIANCIA, po Progresívne Slovensko a HLAS-SD. Lunter však kandidoval ako nezávislý. Lunter zvíťazil v každom jednom okrese. Najviac percent získal v Banskej Bystrici: až 57,2 %. Najmenšiu podporu mal v okresoch Krupina a Poltár, kde mal pod 40 %. V ostatných okresoch mal pomerne vyrovnanú podporu medzi 40 a 50 %. Oproti roku 2017 zaznamenal Lunter junior pokles o 3 000 hlasov a presne 1 percentuálny bod. Svoj podiel na tom mala určite aj menšia urgentnosť spájania politických síl, keďže v roku 2017 bol nebezpečným súperom Marian Kotleba.

Jeho najvýraznejší vyzývateľ bol tiež nezávislý kandidát Adrián Polóny s podporou strán SMER-SD, SNS a menších strán Strana Moderného Slovenska a Práca Slovenského Národa. Polónymu sa podarilo v každom okrese získať podporu aspoň 10 % voličov. Najmenej sa mu darilo na Gemeri (okolo 10 – 11 %), viac sa mu darilo na hornom Pohroní (Zvolen, Banská Bystrica, Brezno: okolo 17 %), najviac však bodoval v okresoch Hontu – Krupina (19 %) a Banská Štiavnica (20,76 %), kde ho podporila pätina voličov. Z hľadiska obcí vyzerá, že Polóny prevzal elektorát kandidáta z roku 2017 Igora Kašpera, keďže obaja kandidáti sa dostali do vedenia v tých istých obciach na Gemeri a v okolí Poltára. V oboch prípadoch išlo o menšie obce na periférii kraja.

Po odsúdení Mariana Kotlebu stratila nacionalistická pravica svojho jednoznačného vodcu. Priezvisko Kotleba presvedčilo iba štvrtinu voličov z roku 2017. Do vedenia sa v tábore nacionalistickej pravice dostal Rudolf Huliak za Národnú Koalíciu/Nezávislí kandidáti, ktorý získal až 23 236 hlasov, čomu zodpovedala podpora 11,45 % voličov. Ako rodák z Očovej najviac bodoval v niekdajšom “veľkom okrese” Zvolen (Zvolen, Detva, Krupina), kde získal 14 – 19 %.  Naopak najmenej sa mu darilo na Gemeri a v okolí Veľkého Krtíša – v týchto oblastiach získal okolo 6 – 7 %. Prekryv medzi voličmi Huliaka a Kotlebu však nie je jednoznačný: spomedzi 11 obcí, kde sa dostal Huliak do vedenia v roku 2017, iba v šiestich z nich viedol Kotleba, kým v piatich viedol v r. 2017 Lunter.

O 4 000 menej hlasov získal Miroslav Suja z hnutia REPUBLIKA, čo zodpovedalo 9,42 % voličov. Najviac sa mu darilo v Podpoľaní (Detva 23 %), na hornom Tekove (Žarnovica 13 %) a v Poltári (15 %). Najmenej sa mu darilo medzi Bystricou (4 %) a Zvolenom (6 %).

Napokon spomenieme Jozefa Sásika, kandidáta Slovenskej Ľudovej Strany, ktorý výrazne posilnil – od 0,19 % na 1,26 % a od 392 hlasov na 2 571; nad 2 % získal v Štiavnici a Veľkom Krtíši.  Čo sa týka preskupovania síl v tábore nacionalistickej pravice, vidíme, že dvaja z piatich preferujú Národnú Koalíciu, každý tretí uprednostní kandidáta REPUBLIKY a len každý štvrtý by podporil Kotlebu.  Hoci sa teraz voliči nacionalistickej pravice rozdelili medzi rôznych kandidátov, dokopy majú v kraji až 29 % (nárast o 6 percentuálnych bodov!)  v absolútnych číslach; tu hovoríme o takmer 60 000 voličoch.

 

Tab. 6: Porovnanie výsledkov v Banskobystrickom kraji medzi rokmi 2022 a 2017
kandidát 2022 abs 2017 abs rozdiel 2022 % 2017 % rozdiel
Lunter 96 438 99 169 -2 731 47,53 % 48,53 % -1,00 %
Polóny/ Kašper 30 436 21 747 8 689 15,00 % 10,64 % 4,36 %
nacionalistická krajná pravica 59 354 47 894 11 460 29,23 % 23,43 % 5,80 %
z toho: Kotleba 14 417 47 502 -33 085 7,10 % 23,24 % -16,14 %
z toho NK/NEKA 23 236 x x 11,45 % x x
z toho Republika 19 130 x x 9,42 % x x
z toho SĽS 2 571 392 2 179 1,26 % 0,19 % 1,07 %

 

Prešovský kraj

V Prešovskom kraji vo farbách stredopravej koalície obhajoval svoju pozíciu doterajší župan Milan Majerský. Predsedu KDH podporili aj strany SaS, SME RODINA a ZA ĽUDÍ. Tentoraz na rozdiel od r. 2017 však nemal podporu OĽANO.

V porovnaní s rokom 2022 získal ďalšie dva percentuálne body a 40 000 nových hlasov.  Podporovali ho najmä voliči na Spiši (rodná Levoča až 60,91 %) a Šariši – v Bardejove ešte získal vyše 40 %. V rusínskom prostredí a na Zemplíne sa mu darilo menej. V okrese Vranov nad Topľou viedol o 202 hlasov, v okrese Stropkov ho delilo od Kaliňáka iba 11 hlasov.  Vo všetkých okresoch ho podporili aspoň 3 z 10 voličov, jedinú výnimku predstavuje okres Medzilaborce. Tam mal iba necelých 18 %.

Z hľadiska obcí sa podarilo Majerskému konsolidovať svoje zisky a dostal sa do vedenia vo viacerých obciach okresov Stará Ľubovňa, Vranov nad Topľou, Svidník, Stropkov, Humenné, a tiež aj v meste Snina.

Jeho vyzývateľom bol Michal Kaliňák, známy z prostredia ZMOS-u (Združenie miest a obcí Slovenska), ktorého podporovali SMER-SD, HLAS-SD, SNS a Aliancia. Podaril sa mu podobný výsledok ako v roku 2017 kandidátovi Smeru Petrovi Chudíkovi. Obaja získali nad 30 % hlasov, Kaliňák priviedol k voľbám ďalších 25 000 voličov.  Mohol sa spoľahnúť na hlasy z rusínskeho okresu Medzilaborce (65,5 %) a ďalších okresov s výrazným rusínskym obyvateľstvom Svidník (44 %) a Snina (44 %). Najmenej sa mu zasa darilo na Spiši (Levoča a Kežmarok pod 18 %, Poprad a Stará Ľubovňa pod 25 %). Z hľadiska obcí Kaliňáka podporili najmä menšie obce v hornatejších (periférnych) častiach kraja a taktiež oblasti s výrazným zastúpením rusínskej národnosti, gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Tieto obce aj v roku 2017 podporili kandidáta Smeru. Naopak Majerského podporovala západná polovica kraja, mestá a väčšie obce a oblasti s dominanciou rímskokatolíckej cirkvi.

Čo sa týka spektra nacionalistickej pravice, tak tá tiež výrazne posilnila v Prešovskom kraji. Kandidát ĽSNS z roku 2017 Jozef Mihalčin sa teraz uchádzal o zvolenie cez stranu Srdce-Slovenská národná jednota. Ten sa počas kampane síce vzdal v prospech Ján Bynca (toho kandidáta, čo “by bul ale župan tak sebe šeptajú”), až v domácom Vranove aj tak získal 4 % hlasov.

Najúspešnejším kandidátom nacionalistickej pravice bol Milan Mazurek, ktorý kandidoval za hnutie REPUBLIKA. Získal viac ako dvakrát toľko hlasov, čo kandidát ĽSNS v minulých voľbách a podporil ho každý desiaty volič v Prešovskom kraji. Určite tu pomohla vysoká poznateľnosť kandidáta. Najviac sa mu darilo v domácom Kežmarku (16,5 %), ale tiež vo Vranove nad Topľou. Výraznú podporu mal aj na Spiši, naopak nedarilo sa mu v Nízkych Beskydoch, kde mal pod 10 %, a ani v Prešove. Stranu ĽSNS v Prešovskom kraji predbehla aj Národná koalícia (2,5 % hlasov), čo je rovnako ako tzv. “tvrdí kresťania” podporujúci Filipa Kuffu za stranu Život, ktorému sa darilo iba v okrese Kežmarok, kde získal 5,5 %. Hlasy Národnej koalície boli rozložené rovnomernejšie.

Súčet nacionalistickej pravice (ĽSNS+REPUBLIKA+NK/NEKA) sa v percentuálne zdvojnásobil zo 7 % na 14,5 %, v počte odovzdaných hlasov stúpli viac ako trojnásobne, pričom leví podiel tohto nárastu pripadol REPUBLIKE.

Žiaden z nezávislých kandidátov nezískal viac ako 5 % hlasov. Michal Biganič sa opieral o podporu v Starej Ľubovni, kde dosiahol takmer 15 %; Ján “to by bul ale župan” Bync mal výraznejšiu podporu v okresoch Svidník (9,3 %) a Stropkov (6,5 %).

 

Tab. 7: Porovnanie výsledkov v Prešovskom kraji medzi rokmi 2022 a 2017
kandidát 2022 abs 2017 abs rozdiel 2022 % 2017% rozdiel
Majerský 111 343 72 366 38 977 42,01 % 40,36 % 1,65 %
Chudík/Kaliňák 83 205 54 914 28 291 31,39 % 30,62 % 0,77 %
nacionalistická pravica 39 301 12 688 26 613 14,52 % 7,07 % 7,45 %
z toho: ĽSNS 3 788 12 688 -8 900 1,42 % 7,07 % -5,65 %
z toho: REPUBLIKA 28 834 x x 10,88 % x x
z toho: NK/NEKA 6 679 x x 2,52 % x x
Život 6 689 x 2,52 % x x

(pozn.: kandidátov strany Život sme nerátali medzi nacionalistickú pravicu)

 

Košický kraj

V Košickom kraji svoj mandát obhajoval Rastislav Trnka, ktorého podporovali KDH, SZÖVETSÉG – ALIANCIA, strana Šanca a DS. V porovnaní s minulými voľbami presvedčil ďalších 50 000 voličov a polepšil si o 13 percentuálnych bodov.  V tom mu nepochybne pomohol aj fakt, že maďarské prostredie tentoraz v Košickom kraji nepostavilo vlastného kandidáta – v roku 2017 postavil Most-Híd Karola Patakyho, ktorý naviazal vtedy na seba 15 000 voličov.  Baštou podpory Trnku teraz bol okres Gelnica, kde bezkonkurenčne vyhral s podporou až 76 %; v Košiciach mal podporu okolo 45 %. Spoľahlivejšia bola podpora z okresov Trebišov a Rožňava (okolo 60 %) a Spišská Nová Ves (56 %). Pod 40 % získal v okresoch Michalovce a Sobrance.

Z hľadiska vedenia v jednotlivých obciach sa mu podarilo získať náskok nielen v Košiciach s predmestiami, ako to bolo v r. 2017 a v oblastiach s maďarskou menšinou, ale s výnimkou slovenskej časti okresu Michalovce teraz jednoznačne viedol v celom kraji.

V stredopravom prostredí sa Trnkovi objavil súper v podobe kandidáta Erika Ňarjaša podporovaného hnutím OĽANO a stranou Za ľudí, ktorý však získal iba päť a pol percenta a necelých 12 000 hlasov.  Viac ako 7 % získal Ňarjaš v južnej polovici Košíc a v okrese Rožňava, úplne nevýrazný však bol v Gelnici a Sobranciach, kde kandidáta OĽANO podporili necelé 3 % voličov.

Podpora sociálnych demokratov v Košickom kraji výrazne poklesla – v porovnaní s úspechom Richarda Rašiho z roku 2017 klesol súčet kandidátov Smeru a Hlasu až o 10 percentuálnych bodov a 10 000 voličov. Kandidát Smeru Záhorčák sa ako bývalý primátor Michaloviec dostal do vedenia práve v tomto okrese (necelých 39 %), pričom táto podpora bola koncentrovaná v slovenskej časti okresu. Tiež sa mu darilo aj v susedných Sobranciach (38 %). So vzdialenosťou od Michaloviec jeho podpora klesala (Trebišov 15 %, Košice necelých 10 %,  Rožňava 6 %, Gelnica 5,5 %). K Róbertovi Sujovi sa priHLASilo o polovicu menej voličov ako ku kandidátovi Smeru – najviac to bolo vo štvrtom košickom okrese – nad 10 %, najmenej v okolí Gelnice a Michaloviec (okolo 4 %).

Ďalším v poradí bol nezávislý kandidát a bývalý rektor TUKE Juraj Sinay, ktorý získal po 10 % v prvých troch košických okresoch, pričom inde bola jeho podpora limitovaná.

Napokon sa pozrime ešte na nacionalistickú pravicu v Košickom kraji. Pre porovnanie sme sem zaradili pri minulých voľbách Surmánka za ĽSNS, ale tiež aj Bačinského, ktorý kandidoval ako nezávislý. Z kandidátov terajších volieb tu treba zaradiť uchádzačov o post župana za strany ĽSNS, REPUBLIKA, ale aj Moniku Soročinovú, ktorá predtým pôsobila v strane VLASŤ Štefana Harabina.  Tá na seba naviazala najviac hlasov, viac ako polovicu celkového výtlaku nacionalistickej pravice. Najmenej sa jej darilo v Rožňave, Gelnici a Trebišove (okolo 3 %),  najviac zasa v blízkosti jej bydliska pri Zemplínskej Šírave, v okrese Sobrance (takmer 9 %).  Kandidáti REPUBLIKY a ĽSNS nezískali nikde ani 4 %, ale aj tu sa ukazuje, že REPUBLIKA víťazí nad ĽSNS, iba v Gelnici a Sobranciach sa Mizíkovi podarilo prekonať svojho republikánskeho rivala.

V Košickom kraji sa o funkciu župana usilovali hneď dvaja kandidáti z rómskeho prostredia: Džemal Kodrazi za stranu „PRINCÍP” a  Ivan Hriczko za stranu „Slovenská iniciatíva menšín”. Aj keď Kodrazi nie je Róm a pochádza zo Srbska, má silnú podporu v rómskom prostredí. Ani tá mu však nepriniesla viac ako 1,40 %.  Ivan Hriczko získal ešte menej: 1,18 %. Väčší úspech mal Kodrazi v okrese Košice-okolie, kde získal 2,5 %, o niečo menej v Spišskej Novej Vsi – necelé 2 %.  V porovnaní s predchádzajúcim voľbami je to však značný úspech pre rómske politické prostredie na Slovensku. V roku 2017 totiž kandidát Rómskej Iniciatívy Slovenska získal iba niečo vyše tisícky hlasov, ani nie jedno percento. Teraz to stúplo na 2,58 % a získali dokopy päť a pol tisíca hlasov.

 

Tab. 8 : Porovnanie výsledkov v Košickom kraji medzi rokmi 2022 a 2017
kandidát 2022 abs 2017 abs rozdiel 2022 % 2017 % rozdiel
stredopraví kandidáti 122 289  74 442 47 847 56,85 % 47,21 % 9,64 %
z toho: Trnka 110 362 59 599 50 763 51,31 % 37,80 % 13,51 %
z toho:Ňarjaš 11 927 x x 5,54 % x x
z toho: Most-Híd x 14 843 x X 9,41 % x
sociálni demokrati 47 327 58 724 -11 397 27,00 % 37,24 % -10,24 %
z toho: SMER-SD 32 287 58 724 -26 437 15,01 % 37,24 % -22,23 %
z toho: HLAS-SD 15 040 x x 6,99 % x x
nacionalistická pravica 18 408 12 278 6 130 9,54 % 7,78 % 1,76 %
z toho: ĽSNS 3 416 7 375 – 3 959 1,58 % 4,67 % -3,09 %
z toho: REPUBLIKA 4 855 x x 2,25 % x x
z toho: Bačinský x 4 903 x X 3,11 % x
z toho Soročinová 10 137 x x 4,71 % x x
rómske prostredie 5 563 1 049 4 514 2,58 % 0,66 % 1,92 %
z toho: PRINCÍP 3 018 x x 1,40 % x x
z toho: SIM 2 545 x x 1,18 % x x

 

Závery

Porovnajme teraz celkový výtlak politických zoskupení a strán. Stredopravý tábor ako celok získal dokopy vyše 640 000 hlasov, pričom v štyroch krajoch tento blok postavil jedného kandidáta. V Nitrianskom, Žilinskom a Košickom bol však súboj dvoch stredopravých kandidátov, pričom jedného z nich podporilo hnutie OĽANO a druhé z nich KDH. V Bratislavskom kraji sme Veliča priradili ku KDH, kým Bošňák bol priradený do bloku OĽANO, hoci kandidoval s podporou menších strán. V každom prípade, ukazuje sa, že v týchto dueloch vyhráva KDH nad OĽANO v pomere 15:9 Treba však poznamenať, že v Košickom kraji Trnku podporili aj maďarské strany, pričom maďarskí kandidáti mali predtým podporu asi 15 000 voličov; na celkovom pomere to veľa nemení, stále ostáva 5:3.

Sociálni demokrati dokopy získali vyše 460 000 hlasov. Sociálnodemokratický tábor je však určite silnejší, keďže v Bystrici Hlas nepostavil vlastného kandidáta, ale podporil Luntera. Kandidáti SMERU-SD vedeli získať aspoň 186 000 voličov,  strana HLAS-SD na seba viaže aspoň 120 000 voličov. Podľa výsledkov v Trnave Nitre, Žiline a Košiciach, kde obe strany stavali svojich kandidátov, je pomer medzi oboma sociálnodemokratickými stranami 3:2 v prospech SMERU-SD. Kandidátov SMERU-SD podporilo 11 % voličov, kandidátov, ktorých postavil HLAS-SD 8,02 %. Výtlak strany je však ďaleko väčší, keďže v troch krajoch Slovenska HLAS-SD vlastných kandidátov nepostavil, a Pellegrini si tak môže byť istý, že sa dostane do parlamentu.

Maďarské prostredie ukázalo, že má aspoň 61 000 voličov v Trnavskom a Nitrianskom kraji. K tomuto číslu môžeme prirátať 15 000 voličov v Košickom kraji, ktorí v minulých voľbách podporili maďarského kandidáta, čo dáva Aliancii aspoň 76 000 voličov. O počte ich voličov v Banskobystrickom a Bratislavskom kraji veľa nevieme. Ak by tento počet bol aspoň 5 000, tak by sa Aliancia s vypätím síl dostala do parlamentu  za predpokladu, že sa táto podpora v župných voľbách premietne do podpory Aliancie v parlamentných voľbách.

Progresívne a liberálne strany podporili v Bratislave Drobu, ktorý získal necelých 137 000 hlasov. Z tohto výsledku vieme dedukovať, že spoločný výtlak strán SaS a PS v Bratislavskom kraji je až 63,6 %. O sile liberálno-progresívneho spektra v ostatných častiach Slovenska z týchto volieb veľa vyčítať nevieme, predpokladáme, že ich voliči v ostatných krajoch podporili stredopravých kandidátov – v Trnave Viskupiča, v Bystrici Luntera, v Košiciach Trnku, v Prešovskom a Nitrianskom kraji kandidátov KDH Majerského a Holečkovú.

Pri meraní výsledkov nacionalistickej pravice je porovnanie najjednoduchšie, keďže v každom kraji boli aspoň traja kandidáti z tohto spektra, pričom REPUBLIKA aj ĽSNS postavila v každom kraji svojho kandidáta. Spolu mali kandidáti nacionalistickej pravice výtlak až 197 000 hlasov alebo 13,35 %.  Do vedenia sa dostala Uhríkova REPUBLIKA s takmer 79 000 hlasmi, za ktorou zaostávali Kotlebovci o 30 000 hlasov. Uhrík môže dúfať, že dostane vstupenku do parlamentu, keďže jeho kandidátov podporilo rovných 5 % všetkých voličov.  Môžeme predpokladať, že tieto percentá ešte o niečo porastú, keďže táto scéna si uvedomí, že najsilnejšou stranou spomedzi tejto scény je práve REPUBLIKA, a voliči nacionalistickej pravice sa asi postupne začnú viac presúvať k Uhríkovej strane.

Zdroje

 

Mapové prílohy

Mapy víťazných kandidátov na župana v jednotlivých obciach a mestských častiach – porovnanie rokov 2017 a 2022

 

Mapy úspešnosti jednotlivých strán a blokov v krajských voľbách 2022: